Do zámku v Bojniciach sa vrátil gróf Pálffy. Múzeum za jeho portrét zaplatilo 8-tisíc dolárov

Na Bojnický zámok sa po približne sto rokoch vrátil stratený poklad – portrét grófa Jána Pálffyho. Nebyť študenta výtvarného umenia v Banskej Bystrici Davida Bátora, ktorý svojho času pôsobil ako lektor na Bojnickom zámku, nikdy by sa to možno nepodarilo. Podľa riaditeľa múzea Igora Sochu, po návrate oltáru na Bojnický zámok je to druhá najveľkolepejšia udalosť v terajšej histórii.

Zaujímavosťou je, že extrémne vzácny a aj drahý obraz vyšiel Múzeum v Bojniciach iba 8-tisíc dolárov „V skutočnosti je to veľmi malá čiastka. Mám informácie od iných kurátorov, že tento obraz od Pilotyho, v tejto veľkosti a zachovalosti by mal hodnotu až 30-tisíc eur,“ povedal riaditeľ Bojnického múzea Igor Socha. Doplnil, že zbierkových predmetov na Bojnickom zámku bolo v minulosti až 1000 kusov. „Z tých sa nám zatiaľ vrátil tento jediný a je to úžasný pocit,“ uzavrel riaditeľ.

Zámok nepoputuje na pôvodný klinec, kde bol umiestnený v minulosti, pretože tam by podľa riaditeľ zámku zanikol. „Bol umiestnený nad vchodom do obrazárne, my ho chceme prezentovať, aby bol na očiach,“ povedal I. Socha s tým, že po storočnici sa takto, prostredníctvom portrétu, vracia domov, do svojho sídla samotný gróf Pálffy. „Je to druhá najveľkolepejšia udalosť v našej histórii a je to akvizícia desaťročia,“ uzavrel I. Socha.

Zaujímavé je, že študent výtvarného umenia objavil Pálffyho portrét úplnou náhodou na zahraničnom aukčnom portáli, kde bol zle označený. Predávali ho ako portrét Fidela pálfyho, čo bol známy podporovateľ nacizmu. I. Socha sa aj preto domnieva, že to je dôvod, prečo im ho nik nevyfúkol.

Podľa historičky umenia a kurátorky Kataríny Malečkovej portrét namaľoval mníchovský maliar Carl Theodor von Piloty v roku 1858. „Gróf má na tomto obrazu 28 rokov," povedala K. Malečková. Podľa nej nielen vzácne bojnické predmety z Pálffyho zbierky, ale všetok jeho majetok po jeho smrti tridsiatic dediči rozpredali. Štát ich dokonca žaloval za nedodržanie testamentu grófa Pálffyho, lebo ten v poslednej vôli dôrazne žiadal, aby paláce vo Viedni, Bratislave, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli po jeho smrti využité ako múzeá.

Svojich dedičov zaviazal k tomu, aby umelecké predmety, maľby, zlatnícke diela, rytiny a veľa iných cenností opatrovali, venovali im osobitnú starostlivosť, aby sa tieto vzácne umelecké poklady nestratili, nepoškodili a nespustošili. Krátko po jeho smrti sa však dediči rozhodli, že nebudú rešpektovať testament a vypukli medzi nimi spory o ohromný Pálffyho majetok. Mnohé vzácne predmety, vrátane portrétu grófa, tak skončili v rôznych kútoch sveta.