Demolácia Meriny bola nekultúrnym počinom. Zbúranie stavby získalo anticenu za architektúru

Katarína Čierna
•
06 október 2023, 13:47

Výsledky šiesteho ročníka verejnej ankety o najhorší architektonický počin v slovenskej architektúre Brutus 2023 sú známe. Prvé dve priečky anticeny za nešťastné stavebné činnosti poputovali do okresu Trenčín. Stalo sa tak zrovna v období, kedy sa mesto intenzívne pripravuje na prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry 2026

Súťaž vyhlásená anonymnými profesionálmi už šiestykrát ocenila podpriemerné, neinovatívne a neekologické projekty v architektúre a stavebníctve. Tento rok sa suverénnym víťazom sa stalo zbúranie národnej kultúrnej pamiatky v areáli bývalej textilnej továrne Merina. Hneď druhú priečku obsadilo zastavenie vyvlastňovacieho procesu Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.

Pamiatkovo chránená funkcionalistická budova turbogenarátorovne sa koncom augusta stala nenávratne minulosťou. K demolácii došlo za bieleho dňa. Ústny príkaz na odstránenie stavby vydal zástupca Stavebného úradu, pretože bola v havarijnom stave. Ten bol však podľa názoru pamiatkového úradu spôsobený najmä nečinnosťou vlastníkov, ktorá mala priamy vplyv na postupné zhoršovanie stavebno-technického stavu budovy. Pamiatkári, ako aj zainteresovaní aktivisti tiež považujú za podozrivé, akou rýchlosťou došlo v posledných rokoch k degradácii objektu.

Udalosť vyvolala vlnu pobúrenia v odborných kruhoch aj medzi mnohými nielen miestnymi obyvateľmi, ktorí situáciu okolo Meriny dlhodobo sledovali. Jednalo sa o poslednú cennú budovu v areáli. „V čase, keď aj v slovenskej architektúre silnejú témy udržateľnosti a zodpovednosti, v navrhovaní sa tu držíme strmhlav proti prúdu v prospech stavania parkovísk a krabicových obchodných centier,“ komentovala porota dôvody pre vyhlásenie víťaza.

Kompetentní po zbúraní ikonickej budovy v Trenčíne reagujú. Toto sa nemalo stať!

Druhou priečkou bolo ocenené zastavenie vyvlastňovacieho konania Liečebného domu Machnáč od architekta Jaromíra Krejcara z roku 1932, ktorý od roku 2002 postupne chátra. O vyvlastnenie funkcionalistickej budovy medzinárodného významu sa dlhodobo usiluje nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara. Do dva roky trvajúceho procesu zasiahol Okresný úrad v Trenčíne, keď v máji 2023 z pochybných dôvodov zastavil prebiehajúce konanie.

„Roky úsilia a námahy mnohých odborníkov a odborníčok, ktorí dlhodobo úprimne usilujú o obnovu a záchranu Machnáča, tak paradoxne nezmaril vlastník objektu, ktorý ho necháva roky chátrať, ale verejná správa štátu,“ vysvetľujú autori anticeny obsadenie druhého miesta s konštatovaním, že ani mimoriadna hodnota najvyššieho svetového uznania, zdá sa, nie je dostatočným verejným záujmom. Narozdiel od Meriny však príbeh Machnáča ešte zrejme nekončí. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky totiž v auguste podala z vlastnej iniciatívy protest proti zastaveniu vyvlastňovacieho konania. Aktivisti tak získali nádej, že šanca na obnovu výnimočnej budovy ešte nie je celkom stratená.

V zozname desiatich problematických architektonických počinov sa tento rok ocitli aj víťazný návrh podoby plavárne v Ružomberku či umiestnenie gýčového súsošia na nádvorí Bratislavského hradu. Špeciálne ocenenie získali aj tohtoročné parlamentné voľby. Podľa poroty totiž ide o výsledok „rokmi pestovaného nevkusu, antitalentu a absencie vízie, čím sa prispieva k spoločenskému či ekologickému úpadku našej spoločnosti.“