Muž z Bánoviec ležal na zemi a volal o pomoc, nik si ho nevšímal. Záchrana prišla z vrátnice a od súcitného taxikára

Kristián Korem
•
06 máj 2024, 12:20

Niekedy máme pocit, akoby sa ľudskosť z tohto sveta už úplne vytratila. Svoje o tom vie aj pán z Bánoviec nad Bebravou, ktorého volanie o pomoc nikto nepočul. Okoloidúci si mysleli, že v jeho prípade úradoval alkohol. Pomocnú ruku mu podal až dobrosrdečný vrátnik.

So svojou skúsenosťou sa podelil miestny taxikár. „Dnes ráno nám volal pán SBSkár/vrátnik nemenovanej spoločnosti, či sme ochotní prepraviť pána do Bánoviec. Hovorím, že jasné. On ale dodal: ‘počul som kričať niekoho o pomoc kúsok od vrátnice, tak som sa vydal za hlasom’,” vysvetlil taxikár.

Okoloidúci si mysleli, že pánovi, ktorý kričí o pomoc dopomohol k nešťastiu alkohol, v skutočnosti ho však len „seklo v krížoch“. „Okoloidúci ľudia mu nepomohli lebo si asi mysleli ,že je ožran,“ dodáva taxikár. Keď na miesto dorazil, neprekážalo mu, že muž je celý špinavý od trávy a pomohol mu nastúpiť.

Facebook/ Benco Taxi Trenčín

„Pán mal slzy v očiach, že skoro hodinu kričal o pomoc, no nik ho nepočul a ak ho niekto začul, ľudia nereagovali. Smutná doba, keď sa ľudia nezaujímajú čo sa deje okolo nich,“ polemizoval. Napriek hodinovému trápeniu však má celý príbeh šťastný koniec. „Pána som ukľudnil po ceste, spýtal sa, či nechce ísť na pohotovosť (to žiaľ odmietol). Pán cestu zaplatil a za pomoc ma aj odmenil,“ uzavrel.

Človečina v ľuďoch stále nevymrela

Podľa mnohých komentujúcich už v ľuďoch človečina vymrela. Nikdy však netreba zabúdať na to, že v podobnej situácii môžeme skončiť aj my. „Sme všelijakí, smutnú dobu žijeme. Ľudia na to nemyslia, že každý jeden z nás možno raz bude potrebovať pomoc a tiež sa od nás odvrátia. Netreba sa odvrátiť nikdy, môže ísť o život,“ lamentuje v komentároch pani Erika.

„Možno by aj niektorí pomohli, len sa báli pána, či nie je alkoholik, na drogách. Doba je taká, že človek nikdy nevie. Raz som volal sanitku človeku, ktorý ležal na zemi nehybne a čo to? Bol prepitý do bezvedomia. Možno je to celé len o strachu. Za seba však môžem povedať, keď ma chytil obličkový záchvat a v bolestiach som ležal na chodníku a čakal na sanitku, tak ku mne prišlo nespočetné množstvo ľudí, čo chceli pomôcť,” dodáva ďalší z komentujúcich.