- dnes - 17:00
Považskobystričania žijú pod jednou z najvýraznejších dopravných stavieb v krajine. Bola v skutočnosti plánovaná inak?
Estakáda diaľnice D1 nad Považskou Bystricou opäť otvorila debatu o tom, či mala viesť mimo mesta. Podľa spomienok viacerých obyvateľov sa pôvodná trasa zásadne nemenila.
Považská Bystrica patrí medzi mestá, ktoré sa môžu pochváliť jednou z najvýraznejších dopravných stavieb na Slovensku. Nad mestom sa týči estakáda diaľnice D1 – Považská Bystrica, ktorá je dlhá viac ako jeden kilometer a vedie priamo ponad rieku Váh aj mestskú zástavbu.
„Zaujímavosťou je, že ide o jednu z technicky najnáročnejších stavieb svojho druhu u nás. Jej výstavba výrazne odľahčila centrum mesta od dopravy a zároveň sa stala jeho neprehliadnuteľným symbolom," napísali v skupine Považká Bystrica - naše mesto. „Bývať pod ňou by ale chcel málokto z nás,“ skonštatovala Mária. Poukázala tým najmä na hluk a blízkosť masívnej stavby. „Nemáš absolútne šancu nič počuť," reagoval na jej príspevok ďalší z komentujúcih. Niektorí obyvatelia si však na stavbu spomínajú aj z opačnej strany ako na pracovnú skúsenosť. „Pekné spomienky, keď som na ňom pracoval," napísal Martin.
Bola diaľnica naplánovaná inak?
Debata sa dotkla aj samotného plánovania trasy diaľnice. Jarmila pripomenula, že pôvodne mala viesť inak. „Hlavne táto diaľnica mala ísť od Sverepca okolo Rozkvetu, teda mimo mesta. A toto je výsledok, keď si bohatí obyvatelia presadili, aby neprišli o svoje pozemky a domy," opísala.
Na jej tvrdenie reagoval Ľubomír, ktorý s ním nesúhlasil. Podľa neho stavba kopírovala pôvodný projekt. „Ide presne podľa projektu, ktorý bol vypracovaný ešte za socializmu. Rozdiel bol len v detailoch, nemala byť križovatka Centrum a na križovatke Sever malo byť iné napojenie,“ skonštatoval.
Podobný názor pridal aj Ľuboš, podľa ktorého sa s výrazne odlišnou trasou ani nepočítalo. „Táto verzia bola vymeraná už v 70. rokoch. Diskusie o iných variantoch boli skôr pre verejnosť,“ uviedol s tým, že ľudia mali len pocit, že môžu do rozhodnutia zasiahnuť. Eva si na výstavbu spomína ešte z detstva. „Pamätám si, keď som bola dievča, hovorilo sa, že pôjde cez Šibeničný vŕšok. Vtedy som si to nevedela ani predstaviť,“ dodala.
Miri však pripomenula, že debaty o trasovaní boli zložité a sprevádzané aj politickými rozhodnutiami. Podľa nej existovalo viac variantov. Výsledná podoba bola kompromisom medzi technickými a spoločenskými tlakmi. Dodala, že po spustení diaľnice a odľahčení mesta od dopravy sa jej význam začal vnímať aj pozitívnejšie, hoci pôvodne bola prijímaná rozporuplne.
„Pekne sa zmenilo to moje rodné mesto,“ zhrnul stručne na záver diskusie svoje dojmy Jobi.
Ako vznikala ikonická stavba nad Váhom
Podľa informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti sa po vybudovaní estakády skrátila jazda medzi Bratislavou a Žilinou približne o 30 minút a výrazne sa zlepšila plynulosť dopravy v regióne.
Dielo má dĺžku 968,73 metra a v čase dokončenia sa stala najdlhšou slovenskou mostnou konštrukciou vo svojej kategórii. Most sa týči do výšky približne 56 metrov a je považované za prvý diaľničný most na Slovensku, ktorého nosná konštrukcia nesie celý diaľničný profil.
Prípravné práce na stavbe sa začali v roku 2001 a už vtedy sa okrem mostného riešenia zvažovala aj alternatíva tunela. Napokon bol zvolený mostný variant, ktorý sa realizoval náročnou technológiou postupného vysúvania. Najskôr bolo vybudovaných sedem mostných pilierov, na ktoré následne nadväzovala samotná konštrukcia vysúvaná pomocou špeciálneho debnenia.
Estakáda je súčasťou takmer 10 kilometrov dlhej diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer, pričom denne po tomto úseku prejde približne 27-tisíc vozidiel. Trasa začína v križovatke Považská Bystrica – juh, vedie pri úpätí vrchu Šibeničník, následne prechádza do samotnej estakády a pokračuje cez križovatku Považská Bystrica – centrum až po severnú časť mesta.
Stavba zároveň prekonáva aj inundačné územie rieky Váh, preto je vedená na viacerých mostných objektoch. Súčasťou riešenia je aj premostenie Hričovského kanála s celkovou dĺžkou viac ako 2 kilometre. Celý úsek končí pred križovatkou Považská Bystrica – sever a patrí medzi technicky najnáročnejšie časti diaľničnej siete na Slovensku.
V roku 2010 získala ocenenie Stavba roka.
