FOTO: Adam Staňo, ktorý vyštudoval farmáciu, prinavracia život tradičným odevom, inšpiruje ho Stredné Považie

Adam Staňo najprv vyštudoval farmáciu, no napokon ho uchvátil svet tradičnej ľudovej kultúry. Kroje ho inšpirovali natoľko, že ich dnes sám vyrába a skúma ich históriu. S bádáním začal v obci Mojtín, kde sa podľa jeho slov ukrývajú korene bohatého dedičstva Púchovskej doliny. Informuje o tom STVR.

Cesta k ľudovému odevu sa pre neho začala v miestnom folklórnom súbore. „Ako som tancoval, tak ma to začalo čoraz viac a viac hlbšie zaujímať – kontexty ľudového tanca, hudby, ale hlavne som čoraz viac a viac začal skúmať tradičný ľudový odev,“ priblížil.

Galéria: 7 fotiek

Každý kroj, ktorý sa mu dostal do rúk, v ňom vyvolal otázky o jeho pôvode a význame. Preto sa po štúdiu farmácie rozhodol venovať aj etnológii. „Ľudový odev som mal naposledy oblečený asi pred niekoľkými rokmi ešte ako vystupujúci vo folklórnom súbore. Každopádne, odkedy som sa začal ľudovej kultúre viac venovať, tak zisťujem, čo je za tým. Za výrobou, ale aj za nosením ľudového odevu,“ povedal.

Hoci kroje dnes nenosí, ich hodnote rozumie možno viac než ktokoľvek iný. „Skôr mi pripadá, že ho viac uctievam tým, že podporujem výrobu a remeselnú činnosť, než aby som ho nosil na nejaké bežné príležitosti ako reprezentatívny odev,“ dodal.

Vo svojom výskume sa zameriava na prvky tradičného odevu stredného Považia, predovšetkým Púchovskej doliny. „Ženský ľudový odev z Mojtína sa skladá z viacerých súčastí. Základom je spodná vrstva, na ktorú sa obliekajú vyšívané rukávce, na rukávce sa zakladá rubáč, červený pás a zástera,“ vysvetlil Staňo. Mojtínska výšivka je podľa neho známa charakteristickým motívom petržlenového listu, tzv. patružlenkou.

Súvisiaca téma Manželia Vlasta a Ján z Dubnice nad Váhom oslávili 56 rokov lásky, ich spoločná fotka v krojoch dojala stovky Slovákov

Váži si zručnosť a estetické cítenie našich predkov, ktorí dokázali z mála vytvoriť krásne a funkčné odevy. „Charakteristikou starých svadobných fotografií bola častá poloha muža sediaceho a ženy stojacej povedľa,“ uviedol. O obradovom odeve mladuchy zo Záriečia hovorí: „Základom je spodná vrstva, vyšívané rukávce. Pre svadobný odev bola charakteristická bohatosť využívania farieb.“ Dodal, že nevesta prichádzala k sobášu „s volkou alebo s takzvaným prosceradlom“.

Počas rokov výskumu sa mu podarilo zozbierať množstvo vzácnych kúskov tradičného odevu. „Takto sa mi podarilo získať vzácnu vyšívanú bielu svadobnú zásteru z Púchovskej doliny, ktorú som našiel až v Prahe. A podobne sa mi stalo, že som aj súčasť z Púchovskej doliny typu rukávce, zástery získal z Ameriky, zo Švajčiarska alebo z iných lokalít Českej republiky,“ prezradil.

Galéria: 7 fotiek

Kroje sa podľa neho symbolicky vracajú domov, aby mohli slúžiť ako predloha pre nové odevy či výskumné projekty. Staňo sa však nevenuje len teórii – sám ovláda remeselné techniky. „Výroba ľudového odevu v minulosti bola kolektívna činnosť a nebolo to úplne tak, že každá žena si dokázala zhotoviť všetko sama. Preto aj dnes si prácu nejakým spôsobom rozdeľujeme,“ ozrejmil.

„Tak, ako nájdem staré rukávce, ornamenty si spracujem, prekreslím, pripravím plátno pre vyšívačky, nachystám im vyšívacie priadze a oni jednotlivé komponenty vyšijú, ktoré ja potom zase zošijem dohromady,“ doplnil s tým, že vníma tradičný odev ako kľúč k pochopeniu minulosti. V štruktúre látky, vo farbách a výšivkách vidí odkazy na každodenný život aj sviatočné chvíle našich predkov. „Dokáže to tak nesmierne pohltiť, že je tomu človek schopný zasvätiť každý deň, takmer všetok voľný čas a neprestávať bádať,“ uzavrel výrobca