Slováci vlani a predvlani vo veľkom odchádzali do predčasného dôchodku, ekonomika sa z toho bude spamätávať roky

Odísť do predčasného dôchodku bolo v posledných dvoch rokoch finančne mimoriadne výhodné. Aj preto na túto možnosť pristúpilo veľké množstvo ľudí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však teraz varuje, že odliv pracujúcich má svoju cenu.

Najvýraznejší nárast záujmu o odchod do predčasného dôchodku nastal v novembri a decembri 2023, kedy počet žiadosti skokovo vzrástol. Druhá, no menej intenzívna, vlna bola zaznamenaná v máji 2024, teda krátko pred legislatívnymi zmenami.

Súvisiaca téma Stačí mi za život odpracovať 15 rokov? Toto je jedenásť najväčších mýtov o dôchodkoch, ako je to však naozaj?

Údaje Sociálnej poisťovne hovoria o 61,2-tisíc nových poberateľoch predčasného dôchodku v období rokov 2023 a 2024. Čo ich však k tomu viedlo?

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to uviedla na príklade poistenca, ktorý k 1.1.2025 dosiahol nárok na starobný dôchodok. Tento pomyselný poistenec celý život zarábal priemernú mzdu a v decembri 2023 mal odpracovaných 40 rokov. Takéto boli jeho možnosti:

• Ak by pracoval do decembra 2024, v januári 2025 by mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 786 eur.
• Ak by odišiel do predčasného dôchodku v decembri 2023, výška jeho penzie by bola 783 eur mesačne. Postupnou valorizáciu by sa mu do januára 2025 dôchodok postupne zvýšil na 828 eur. Odchod do predčasného dôchodku mu teda nielen zabezpečil trvalo vyšší dôchodok o 5,5 %, ale ho navyše poberal o 13 mesiacov dlhšie.
• Ak by odišiel do predčasného dôchodku v roku 2024, povedzme iba jeden mesiac pred dovŕšením dôchodkového veku, mohol v decembri 2024 získať dôchodok 830 eur, ktorý by mu bol v januári 2025 zvýšený na 847 eur. Jeho dôchodok by bol trvalo vyšší o 8 %, než keby počkal do riadneho termínu.

Tento príklad jasne ukazuje, že časti pracujúcich sa neoplatilo pracovať ešte dva roky, kým by mohli ísť do starobného dôchodku. Pracujúci si tak prilepšili na penzii. Na druhej strane však stojí štát, pre ktorý ide o obrovskú stratu. Spamätávať sa z nej bude roky.

Najvýraznejší dopad odlivu pracovnej sily bol zaznamenaný v roku 2024, kedy na trhu práce chýbalo približne 22-tisíc ľudí mesačne. Tento negatívny efekt by mal v nasledujúcich rokoch postupne slabnúť, no úplne vyprchá až po roku 2031. Z hľadiska odvetví boli najviac zasiahnuté priemyselná výroba, veľkoobchod a maloobchod, doprava a skladovanie.

Súvisiaca téma Minister Kamenický odhalil veľký plán konsolidácie. Vyššie dane, zmrazené dôchodky a škrty v štátnej správe

Odliv pracujúcich je cítiť aj na verejných financiách. Ak by k nemu nedošlo, štát by medzi rokmi 2023 a 2031 získal o 776 miliónov eur viac na daniach a odvodoch. Tieto financie však budú v štátnej kase chýbať, a to je zrejme aj jeden z dôvodov, prečo vláda musí pristúpiť k ďalšej konsolidácii.