• 5. aug 2025 o 21:45

O titul Strom roka sa uchádzajú aj štyri stromy z Trenčianskeho kraja. Podporiť ich svojím hlasom môžete aj vy

Foto: O titul Strom roka sa uchádzajú aj štyri stromy z Trenčianskeho kraja. Podporiť ich svojím hlasom môžete aj vy
Foto: Martin Babarík

Nadácia Ekopolis spustila hlasovanie v rámci 23. ročníka ankety Strom roka. Nájsť v nej možno celkovo 12 stromov zo siedmich krajov. Svojho favorita si môžete zvoliť aj vy, hlasovať je možné do 30. septembra.

Medzi finalistami tohto ročníka sú aj štyri stromy z Trenčianskeho kraja. Nájsť ich možno v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Partizánske a Prievidza.

Pýcha nádvoria vzácnej kúrie Beckova

Prvý z nich sa nachádza v obci Beckov (okres Nové Mesto nad Váhom) na území nádvoria Šľachtického sídla rodu Ambro. Ide o 17-metrovú vzácnu lipu malolistú, ktorá vyrástla pred 300 rokmi.

V dávnej minulosti pod ňou zvykol sedávať na lavičke Ján Ambro, ktorý bol v našich končinách priekopníkom v oblasti pôrodníctva. Do histórie sa zapísal aj vďaka jeho prvej slovenskej učebnice pre pôrodné asistentky.

Okrem Jána Abra za svoj dlhý život spoznala aj ďalšie významné osobnosti, ako napríklad známeho maliara Ladislava Medňanského, Jozefa Miloslava Hurbana či Dionýza Štúra.

V súčasnosti je domovom veveričiek a vtáčikov, ktoré tam hniezdia. Svojou krásou obyvateľov a návštevníkov obce teší celý rok.

Zdroj: Martin Babarík

Prírodný chrám na urbárskych pasienkoch pri Partizánskom

O váš hlas stojí aj dub lesný, ktorý siaha do 30-metrovej výšky. Nájsť ho možno v osade Cibajky v Klátovej Novej Vsi (okres Partizánske).

Srdcia domácich si získal aj napriek tomu, že sa k nemu neviaže žiadna zaujímavá historická udalosť. Obľube sa teší aj vďaka svojej lokalite, nachádza sa totiž uprostred urbárskych pasienkov, ktoré v minulosti patrili rodu Stummerovcov.

Jeho vek nie je známy, traduje sa však, že má za sebou už približne 250 rokov. Vypovedajú o tom aj jeho mohutné rozmery, jeho obvod dosahuje 600 centimetrov. Dominantná je aj jeho koruna, ktorá má v priemere viac než 40 metrov.

Pre miestnych je útechou, chodia si k nemu skloniť hlavu počas dní, kedy si chcú v tichosti oddýchnuť. Mnohí ho preto považujú aj za prírodný chrám, kam môžu prísť načerpať silu, pokoj a v neposlednom rade vnútornú rovnováhu.

Zdroj: Martin Babarík

Vzácne dedičstvo obyvateľov Štvrtka

Ďalším nádejným uchádzačom o prvenstvo je jarabina oskorušová, ktorá sa nachádza v časti Sedlišky v obci Štvrtok (okres Trenčín). Patrila rodine Zbudilovej, pričom sa k nej viaže ďalšia zaujímavá osobnosť z Trenčianskeho kraja.

Sedávať pri nej vznikol známy botanik Jozef Ľudovít Holuby, ktorý v Zemianskom Podradí pôsobil ako farár. Spravoval tam viacero fílií, ktoré boli súčasťou jeho farnosti. Jedna z nich sa nachádzala práve vo Štvrtku.

Oskoruša dodnes patrí k významným súčastiam obce. Miestni ju považujú za symbol spolupatričnosti a hlbokých koreňov, ktoré už 350 rokov držia tento vzácny strom. Zároveň veria, že jedna zrelá oksoruška je lepšia na trávenie než všetky lieky z lekárne.

Zdroj: Martin Babarík

Osliančania si s ňou spájajú viaceré miestne legendy

Posledným finalistom z Trenčianskeho kraja je lipa malolistá, ktorá sa nachádza v lokalite Pri kríži v obci Oslany (okres Prievidza). V roku 1940 ju tam vysadil miestny obyvateľ, ktorý neďaleko vlastnil pozemok. Spomedzi všetkých spomínaných stromov ide o najmladší, momentálne má 85 rokov.

Medzi obyvateľmi koluje legenda, že má dlhšiu pamäť než väčšina ľudí, a pokiaľ sa k nej posadíte potichu, začne vám šepkať príbehy z pradávnych čias.

V blízkosti nej sa nachádza jednoduchá lavička, kam sa môžete schýliť počas prechádzky prírodou. Medzi ďalšie obľúbené príbehy miestnych patrí práve ten o starčekovi, ktorý pod lipkou zvykol sedávať každé ráno. Na hlave zvykol mať klobúk, palicu mal opretú o lavičku. Uprene sa pozeral do diaľky akoby na niekoho čakal. Traduje sa, že sa rozprával so stromom a delil sa s ním o svoje najtajnejšie sny a najvzácnejšie spomienky.

Dané miesto je dodnes obyvateľmi Oslian naplno využívané. V minulosti sa na blízkej lúke zvykli konať kultúrne podujatia, v súčasnosti tam chodievajú za oddychom či turistikou.

Zdroj: Martin Babarík