FOTO: Pamätáte si na kakauko z mliečaku? Historické fotografie z Trenčína pripomenuli detstvo mnohým obyvateľom

Keď sa povie starý Trenčín, mnohým sa ako prvé vybaví vôňa čerstvého pečiva, čokoládový puding s višňou a kakao v mliečnom bare. Nie, nie je to sen, ale spomienky, ktoré ožili vďaka historickým fotografiám, ktoré zverejnilo mesto Trenčín na sociálnych sieťach.

Zábery z archívu pána D. Zámečníka, ktorých autor nie je známy, zachytávajú uličky, budovy a atmosféru, akú si mnohí pamätajú ešte z detstva. Diskusia pod príspevkom sa rýchlo zaplnila komentármi plnými emócií, spomienok a aj miernej ľútosti nad tým, čo všetko sa stratilo alebo zmenilo.

„Nahliadnite s nami do historického centra Trenčína. Možno si niektorí z vás na takéto obrázky pamätajú,“ napísalo mesto k sérii snímok.

Galéria: 21 fotiek

Pod príspevkom sa rozprúdila diskusia plná osobných príbehov, dojatia i úvah nad tým, ako sa mesto za tie roky zmenilo. „Škoda tých budov. Krásny by bol Trenčín teraz s opravenými historickými budovami,“ napísala Tatiana. A nie je jediná, kto cíti ľútosť nad niektorými necitlivými zmenami v architektúre.

Pre mnohých majú zverejnené fotografie cenu oveľa vyššiu než len historickú. Stanka si vybavila všetky ulice, Mária spomínala detstvo u starých rodičov a výlety do Cukroviniek. „S dedkom sme chodili do kostola. Vždy sme sa zastavili v Cukrovinkách a kúpili dobroty. Boli to krásne časy. Ďakujem, že dávate aj staré foto,“ napísala.

Zábery oživili aj kolektívnu pamäť na starý mliečny bar, ktorý sa v komentároch spomína najčastejšie. Pre viacerých bol miestom detských radostí aj lahodných chutí. „Ako decko si pamätám ten mliečny bar – mal také sklenené trubky a bolo vidieť, ako tečie kakavko a mliečko,“ napísal Tony.

Anna si vybavila aj menu. „Do mliečaku sme chodili na vynikajúce kakauko s makovkou, čokoládový puding s višňou a šľahačkou… dala by som si aj teraz.“ Miroslav si pochvaľoval aj šaláty a pečivo, ktoré mu tam vždy chutilo.

Dušan zas ocenil, že snímky sú zverejnené bez vodoznakov. „Dobre si to pamätám a aj jednotlivé obchody, mliečny bar, reštauráciu u Končeka, domáce potreby, papiernictvo a aj letné kino...Vtedy to bolo nákupné centrum Trenčína a v nedeľu korzo. Takéto zábery nemajú mať majiteľa, ale spomienky a pamätníkov,“ pripomenul.

Z diskusie je zrejmé, že hoci sa podoba Trenčína za desaťročia zmenila, jeho genius loci – duch miesta – v ľuďoch zostal.