Rodina opísala zúfalý príbeh Petra z Trenčína, ktorý po páde na kolobežke bojuje o život v nemocnici, prosia o pomoc

V utorok zaskočil obyvateľov prípad ťažko zraneného Petra Martišku z Trenčína, ktorý vyvoláva množstvo otázok o postupe lekárov a dostupnosti špecializovanej starostlivosti. Po nehode na kolobežke skončil s vážnym poranením hlavy v trenčianskej nemocnici, no to čo nasledovalo najbližšie dni, by rodina nečakala ani v horore.

Príbeh sa objavil okrem iného aj vo verejnej skupine Nekŕmte nás odpadom, kde sestra zraneného muža opísala celý postup.  Rodina tvrdí, že spočiatku boli informovaní, že je pri vedomí a jeho stav nie je kritický. O to väčší šok prišiel po niekoľkých dňoch. „Jeho manželke zavolali, že stav sa náhle a dramaticky zhoršil, previezli ho na ARO a podľa ich slov mu zostávalo pár hodín života,” píše sestra zraneného muža, Jana Martišková.

Exriaditeľ Fakultnej nemocnice Trenčín je mimo podozrenia, polícia trestné oznámenie zamietla

Napriek tomu, že pacient ešte žil a dýchal, lekári jeho šance označili za minimálne. Zároveň sa začalo hovoriť o prípadnom darcovstve orgánov. Rodina však trvá na tom, že Peter má stále nádej, ak dostane adekvátnu odbornú starostlivosť.

Zlom v celej situácii nastal po tom, čo si rodina vyžiadala CT snímky a zaslala ich na posúdenie do Univerzitnej nemocnice v Bratislave – Kramáre. Tamojší odborníci podľa vyjadrenia rodiny uviedli, že pacient má šancu na prežitie, ak by sa mu venoval neurochirurg. V trenčianskej nemocnici však takýto špecialista chýba a podľa Martiškovcov ho v Martine odmietli prijať.

Takmer všetky nemocnice z Trenčianskeho kraja v hodnotení kvality starostlivosti INEKO prepadli

Rodina kritizuje najmä nedostatok jasných informácií a to, že k vážnemu krvácaniu do mozgu údajne došlo už počas hospitalizácie na úrazovej chirurgii, no bez potrebného zákroku. Práve tento moment mohol výrazne zhoršiť jeho stav. Martiškovci sa domnievajú, že pacient bol predčasne odpísaný bez plného využitia možností liečby.

„Sme bezmocní. Chodíme od dverí k dverám. Prosíme. Hľadáme pomoc. A nič sa nedeje. čaká ho doma žena a 7 ročný syn, my všetci čakáme,” dodáva zúfalá sestra s tým, že rodina sa obracia na verejnosť aj kompetentné inštitúcie s prosbou o pomoc a apeluje, aby zdravotnícky systém nezabúdal, že za číslami a diagnózami stoja ľudské životy a rodiny.

Čo hovorí zákon?

Slovensko má tzv. predpokladaný súhlas s darcovstvom orgánov, čo znamená, že každý zosnulý je automaticky považovaný za darcu, pokiaľ za života nepodpísal oficiálny nesúhlas v registri nedarcov. Ale lekári sa príbuzných aj tak z etických dôvodov zvyknú pýtať na ich postoj, hoci to zákon vyslovene nevyžaduje.

O vyjadrenie k situácií sme žiadali aj Fakultnú nemocnicu v Trenčíne, ktorá do publikovania článku neodpovedala, no po zverejnení jej stanoviska, budeme informácie aktualizovať.