Gynekológ a pôrodník Peter Kaščák ukončil v máji svoje pôsobenie vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Podľa dostupných informácií sa tak rozhodol po tom, čo čelil nevraživosti zo strany námestníka. V nemocnici pôsobil tri desaťročia, pričom približne 15 rokov zastával funkciu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, informuje Denník N.
„Mal som to tam rád, nemocnica je pre mňa životný štýl,“ hovorí Kaščák. Posledné mesiace po podaní výpovede však už nezasahoval do vedenia kliniky, hoci operoval a pracoval takmer v bežnom režime. Uvažoval aj o tom, že výpoveď stiahne, no napokon pochopil, že zo strany vedenia o jeho zotrvanie záujem nie je.
Odchod sprevádzali silné emócie. „Som emotívny človek, a aj keď som bol primár, veci som prežíval hlboko,“ priznáva. Rozlúčka s kolegami bola pre neho náročná, no napriek tomu sa pozerá dopredu. Momentálne je síce formálne nezamestnaný, no hneď po zverejnení svojho odchodu dostal viacero pracovných ponúk. Niektoré z nich osobne preveroval návštevami nemocníc na Slovensku aj v Česku.
Hoci pôvodne plánoval niekoľkomesačnú pauzu, dnes sa už opäť teší na návrat do praxe. Medicína ho stále napĺňa a nové výzvy vníma ako príležitosť. „Mám šťastie, že som si vybral prácu, ktorá ma baví. Do novej nemocnice však chcem vstúpiť s čistou hlavou,“ hovorí.
Zvažuje, či zakotví v menšom pracovisku, ktoré ponúka pokojnejšie prostredie, alebo zostane verný veľkej klinike, kde sa vykonávajú aj špecializované zákroky, ktorým sa venuje. „Ľudia ma varovali, že by som na malom oddelení nebol spokojný. Som zvyknutý na veľké nemocnice,“ priznáva.
Napriek pracovným ponukám zo zahraničia by rád zostal čo najbližšie k Trenčínu, kde má zázemie aj komunitu pacientiek. Uvažuje aj o kombinácii – pracovať čiastočne na Slovensku a zároveň mať hlavný úväzok v Česku. Ambíciu pracovať len v ambulancii zatiaľ nemá – nemocničné prostredie mu je bližšie.
Dlhodobé problémy kliniky, na ktoré upozorňoval, však podľa jeho slov ostávali nepovšimnuté. „Diskusia o smerovaní kliniky mi chýbala. Riešili sa len aktuálne výzvy, bez vízie do budúcnosti,“ konštatuje. Výpoveď bola pre neho signálom, že situácia je vážna – nie ako výkrik do tmy, ale ako upozornenie na potrebu zmien. Napriek tomu, že klinika podľa neho stále funguje dobre, bez včasných zásahov môže dôjsť k oslabeniu kvality.
Hoci zo strany vedenia nemocnice neprišla žiadna snaha o udržanie jeho pozície, Kaščák odchádza bez hnevu. Verí, že jeho odchod otvorí priestor na širšiu diskusiu o budúcnosti slovenského zdravotníctva. „Niektoré z vecí, ktoré som verejne pomenoval, sú dôležité aj pre ministerstvo. Napríklad pravidlá delenia úväzkov. Verím, že aj moje skúsenosti môžu prispieť k zmene,“ uzatvára.