Zomrel významný rezbár Štefan Matejík. Bol spoluautorom najväčšieho slovenského Betlehemu v Novom Meste nad Váhom

Vo veku 81 rokov zomrel majster rezbár a ľudový umelec Štefan Matejík, známy svojimi krásnymi drevorezbami, ktoré zanechali stopu po celom Slovensku. Bol spoluautorom najväčšieho slovenského Betlehemu v Novom Meste nad Váhom, kde vytvoril päť významných sôch.

„Každé leto sa tešil na "rezbárske leto", kde na námestí tvoril nové postavy so svojimi priateľmi. Bolo to obdobie, na ktoré bol hrdý a ktoré si vždy nesmierne užíval. Jeho rodina, vrátane pravnúčat, teraz bude s nostalgiou obdivovať jeho dielo, ktoré sa stalo symbolom jeho talentu a lásky k tvorbe,“ zanechala mu posledné slová jeho vnučka Romana.

Štefan Matejík sa narodil v osade Barošová/Dúžnik, kde vyrastal v náročných podmienkach. Počas svojho života sa niekoľkokrát presťahoval, až nakoniec zakotvil v Novej Bošáci, kde žil až do svojho odchodu. Pracoval aj ako baník v Handlovej, čo bola fyzicky náročná práca, no jeho skutočná vášeň bola práca s drevom. Po návrate sa zamestnal vo Vzduchotechnike, kde pracoval až do dôchodku.

Svojmu remeslu sa venoval viac ako 50 rokov a jeho diela dnes zdobia nielen Trenčianske Bohuslavice, kde vytvoril sochu sv. Floriána a výjavy na miestnom orloji, ale aj Bošácku kostolnú záhradu, kde stojí Misijný kríž. Vo Štvrtku v modlitebni vytvoril oltárny obraz a krížovú cestu. Jeho tvorba sa stala neoddeliteľnou súčasťou mnohých domácností, obcí a dedín.

„V jeho domove snáď nenájdete jedinú stenu, ktorú by nezdobila nejaká drevorezba. V strede obývačky tróni masívny stôl so stoličkami, jedno z jeho najobľúbenejších diel, za ktorým sa stretala celá naša rodina. Každá stolička má svoju iniciálu, patriacu jednému členovi rodiny,“ opisuje Romana.

Matejík nezanechal len hmotnú stopu v podobe svojich diel, ale aj hlboký citový odkaz v srdciach všetkých, ktorí ho poznali. Bol to človek, ktorý miloval svoju rodinu, prácu a život samotný. Aj keď jeho sily s vekom ubúdali, nikdy sa nevzdal manuálnej práce. Do poslednej chvíle tvoril s rovnakou vášňou a odhodlaním, ako keď začínal. Jeho diela a pamiatka budú žiť ďalej a prinášať radosť ďalším generáciám.

S láskou spomínajú jeho vnučka Romana a celá rodina, ktorá mu bude navždy vďačná za všetko, čo im zanechal.