Jesenná hubárska sezóna je tu. Ako si dať pozor na otravu a kedy môžu aj jedlé huby spôsobiť problémy?

Zbieranie húb a ich konzumácia majú pozitívny vplyv na ľudský organizmus. Pohyb v prírode je zdraviu prospešný a jedlé huby sú obľúbenou pochúťkou nielen vďaka ich chuti, ale aj kvôli vysokému obsahu dôležitých minerálov, vitamínov a vlákniny. Pri hubárčení je však potrebné dbať na niekoľko zásad, aby sme sa vyhli častým rizikám spôsobeným nesprávnou identifikáciou či skladovaním.

Je málo známym faktom, že aj jedlé huby sú pomerne ťažko stráviteľné a mali by sa konzumovať najskôr od veku troch rokov. Podľa lekárky z interného oddelenia Nemocnice AGEL v Bánovciach Sone Lobotkovej niektorí odborníci dokonca radia podávať huby deťom až vo veku nad 10 rokov. 

Okrem jedlých a nejedlých húb rastie v našich lesoch 7 až 8 druhov smrteľne jedovatých druhov. Najhoršou a najnebezpečnejšou pre človeka je otrava muchotrávkou zelenou. „Ide o hepatotoxický typ otravy, kedy toxíny muchotrávky spôsobujú ťažké poškodenie až zlyhanie pečene, k tomu sa môže pridružiť zlyhanie obličiek a stav môže skončiť hepatálnou kómou a následne smrťou pacienta,“ opisuje bánovecká doktorka. 

Riziko úmrtia pri požití tejto huby je 30 až 40 percent u dospelých, u detí je to takmer 80 percent. Otrava, ktorú vyvoláva, je veľmi zákerná, pričom prvé príznaky nastúpia po 6 až 24 hodinách. Navyše si ju ľudia často mýlia s bedľou, šampiňónmi či plávkou. „Už keď nám pacient povie, že jedol niektoré z týchto húb, musíme pomýšľať na otravu muchotrávkou,“ hovorí internistka bánoveckej nemocnice. 

Súvisiaca téma Hlasné chrápanie s dlhými pauzami môže značiť vážny problém. Viete, či netrpíte spánkovým apnoe?

Pri takomto podozrení sa lekári snažia zistiť detaily o tom, či huby zbieral skúsený hubár, ako vyzerali, ako dlho boli upravované, kedy sa začali prejavovať prvé príznaky, koľko osôb huby konzumovalo a či boli medzi nimi deti, pretože u tých býva otrava najvážnejšia. 

„Medzi hlavné príznaky patrí nevoľnosť, nauzea, vracanie a silné, vodnaté hnačky. Neprítomnosť hnačky prakticky vylučuje intoxikáciu amanitou,“ informuje ďalej doktorka. Smrteľná dávka muchotrávky zelenej predstavuje zhruba 1 až 2 plodnice u pacienta s hmotnosťou 60 kilogramov. Pri podozrení na otravu je dôležitý predovšetkým čas, keďže po čase nastane nezvratné poškodenie organizmu. 

Na Slovensku bol vypracovaný špeciálny postup pre prípady intoxikácie muchotrávkou zelenou. „Spôsob a komplexnosť liečby je jedinečný na svete, dáva šancu vyliečiť otravu, no iba v prípade, že sa nasadí včas,“ dopĺňa lekárka. V minulosti sa tak podarilo zachrániť aj pacienta s rekordnou dávkou smrteľných toxínov v krvi.

Kvôli otrave hubami je na Slovensku hospitalizovaných zhruba 100 až 120 ľudí ročne. Verejnosť si často neuvedomuje, že problémy môžu spôsobiť aj jedlé huby, napríklad pokiaľ sa konzumujú staré, nahnité alebo nesprávne skladované kusy. Takto sa môžu stať toxickými aj niektoré druhy plávok, pečiarok, hríb satanský či rýdzik kravský. Príznaky nastupujú spravidla do 4 až 6 hodín. 

„Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, môže však dôjsť aj k ťažkej dehydratácii, podávame symptomatickú liečbu, pacientov hydratujeme. Úplné uzdravenie nastáva do 2 dní,“ vysvetľuje lekárka Lobotková. Všetkým nepríjemnostiam sa vyhneme, pokiaľ budeme zbierať len huby, ktoré na isto poznáme. Tiež je dôležité dať si pozor, aby nesplesniveli, nepoužívať pri zbere igelitové vrecká a pred konzumáciou ich vždy poriadne spracovať.

Súvisiaca téma FOTO: Trenčianska župa investovala do zelených aktivít 440-tisíc eur, najnovšia inšpirácia je zo zahraničia