Aká je história trenčianskych mostov? Bol medzi nimi aj jeden unikát

Mosty patrili k Trenčínu od nepamäti. Kým tie dnešné robia kompetentným skôr vrásky na čele, v minulosti patril trenčiansky k jedným z najväčších na Slovensku. Ako informovala Simona Mikušková zo Štátneho archívu na stránkach mesta Trenčín, od najstarších dôb viedla pod hradom v Trenčíne obchodná cesta, ktorú križovala rieka Váh, čo je možné vidieť aj na najstaršom zobrazení Trenčína pred rokom 1580. Z tohto dôvodu bol pred dnešným hotelom Elizabeth vybudovaný jeden z prvých mostov, ktorý bol počas ďalších storočí  niekoľkokrát premiestnený.

Archívne dokumenty, ktoré by opisovali vznik prvého dreveného mosta, ktorý spájal dva brehy rieky Váh v Trenčíne, sa podľa vyjadrenia S. Mikuškovej v Štátnom archíve v Trenčíne žiaľ nezachovali. „Podrobnejšie zmienky nachádzame v mestských účtoch už v 17. storočí. Kým v staršom období sa mosty spomínajú najmä v súvislosti s opravami, v mladšom období sú to už projekty, technické výkresy, situačné nákresy, supliky, ale i fotografie,“ pokračovala S. Mikušková s tým, že na prvý železničný most si museli obyvatelia Trenčína počkať dlhšie.

Súvisiaca téma Rekonštrukcia starého železničného mosta v Trenčíne sa predraží o viac ako 2 milióny eur. Mesto vysvetľuje prečo

S realizáciou železničného mosta sa začalo v januári roku 1883. „Počas veľkých mrazov sa na stavbe nedalo pokračovať, opätovný začiatok prác napokon odštartoval o dva mesiace neskôr, a to v marci. Most predstavoval modernú technickú stavbu, ktorej slávnostné otvorenie prebehlo už 6 mesiacov od začatia výstavby, a to 28. októbra 1883,“ opísala S. Mikušková.

Základným konštrukčným materiálom bolo podľa slov S. Mikuškovej od nepamäti  drevo. Pre časté povodne, či ich preťaženie ale podliehali mosty skaze, preto sa počas niekoľkých storočí dookola opravovali, až v roku 1896 vznikol nový štvoroblúkový oceľový cestný most, ktorý postavila budapeštianska pobočka dánskej firmy Gregersen a synovia.

Súvisiaca téma Vodiči pozor: Most na „panelke“ pri obci Veľké Bierovce doslúžil. Je úplne uzavretý

Veľké škody boli na trenčianskych mostoch napáchané ku koncu druhej svetovej vojny. „Došlo k úplnému zničeniu oboch mostov. Keďže mosty patrili medzi významné vojenské ciele, ustupujúce nemecké vojská ich úmyselne nechali vyhodiť do vzduchu, čo spôsobilo zrútenie oceľových konštrukcií železničného, ale aj cestného mostu do rieky Váh,“  doplnila S. Mikušková s tým, že opravy nenechali na seba dlho čakať a už na konci mája v roku 1945 sa začala realizovať ich rekonštrukcia.

Do otvorenia nového oceľového cestného mosta sa používali na prechod cez rieku Váh až tri dočasné mosty. „Prvý, provizórny drevený most postavili rumunskí vojaci, ktorý mal primárne slúžiť na prechod vojenského frontu. Druhý drevený most vystavali sovietski vojaci s pomocou domácich firiem, tesne vedľa zničeného oceľového mostu. Avšak ešte počas výstavby druhého mosta sa začalo s výstavbou ďalšieho,“ ozrejmila S. Mikušková a jedným dychom dodala, že tretí a zároveň posledný drevený most bol postavený s víziou dlhodobého využívania.

„Mal v základoch pevné drevené piliere, a tak vydržal až do roku 1956, kedy ho nahradil nový železobetónový most s tromi jazdnými pruhmi. Išlo o unikátny moderný most, ktorý bol v tej dobe jedným z najväčších cestných mostov na Slovensku,“ uviedla na záver S. Mikušková.