FOTO: Bratia Trnkovci obnovujú v Púchove tradíciu modrotlače, dvestoročné remeslo chcú zachovať pre ďašie generácie

Ešte pred niekoľkými desaťročiami patrila modrotlač medzi bežné remeslá. V polovici 20. storočia fungovalo na Slovensku viac ako 30 dielní. Zlom nastal po zákaze súkromného podnikania, ktorý spôsobil postupný zánik väčšiny z nich. Dnes však toto tradičné farbiarske umenie zažíva renesanciu. Modrotlač je zapísaná v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a o jej návrat do života sa usilujú aj potomkovia známeho rodu Trnkovcov v Trenčianskom kraji, Martin a Marián Trnkovci.

Pre STVR priblížil historické korene remesla Martin Trnka z občianskeho združenia Modrý Dvor. „Toto potláčanie vzniklo v Indii. Tam sa nachádzala Indigofera, rastlina, ktorou to farbili na modro. Všetko prišlo z Indie, cez Holandsko, potom cez nemecké krajiny, Čechy až sem,“ opísal. Dodal, že modrotlačiarske dielne boli kedysi rozšírené najmä na severnejšom území Slovenska, často takmer v každej doline.

Jednou z najvýznamnejších bola dielňa spojená s rodinou Trnkovcov. Jej história siaha do roku 1825, keď vznikla v Záriečí. Práve tam sa Trnkov pradedo vyučil remeslu a položil základy rodinnej tradície. Koncom 19. storočia, konkrétne na Silvestra roku 1898, presunul výrobu do Púchova, kde využil priestory bývalej koželužne. Tie boli ideálne najmä vďaka pripraveným jamám na farbenie.

Súvisiaca téma FOTO: V Púchove začali s prestavbou autobusovej stanice, prinesie nové nástupištia, elektrobusy aj dočasné zmeny spojov

Dôležitým faktorom bola aj blízkosť rieky Váh. Proces výroby si totiž vyžadoval opakované pranie a sušenie látok. „Dedo prával Váhu, lebo on len vytiahol sudy 20 metrov od dielne a bol na Váhu. Tam mohol krásne prať,“ spomína Martin Trnka. Na sušenie slúžila aj gaštanová aleja, ktorú si starší obyvatelia Púchova dodnes pamätajú.

Trnkovci udržiavajú modrotlač pri živote

Remeslo sa v rodine odovzdávalo z generácie na generáciu. Pri kadiach s indigom vyrastali ďalší pokračovatelia tradície a dnes Martin Trnka učí základy aj svoje deti. Samotný proces výroby je náročný a precízny. Používa sa najmä bavlnená tkanina, ktorá sa najskôr vybieli. Následne sa na ňu nanáša takzvaný pap – ochranná zmes vytvárajúca vzor. Po zaschnutí nasleduje farbenie v indigových kúpeľoch.

„Farbenie prebieha tak, že sa ponorí približne na 20 až 30 minút do tohto roztoku. Keď sa to vytiahne, je žlto-zelené. Modrá farba vzniká následnou oxidáciou,“ vysvetlil chcemický princíp Marián. Opakované ponáranie určuje intenzitu farby. Na záver sa látka perie v kyslom roztoku, ktorý odstráni zvyšky farbiva aj ochrannú vrstvu.

Výsledné textílie sú mimoriadne trvácne, vydržia desaťročia. Ešte dlhšie prežili nástroje a vzorky, ktoré sa v rodine uchovávali. „Toto som našiel pred dvoma mesiacmi na povale, robili to pred 200 rokmi a slúžilo to ako pečiatky na plátno," opísal nález historických predmetov Martin. Medzi vzácnosti patrí aj originálny tlačiarenský stôl z konca 19. storočia. Podobné existujú na Slovensku len dva.

Súvisiaca téma Púchov varuje podnikateľov pred otváraním terás bez povolenia, rieši už viacero sťažností

Dnes sa bratia Martin a Marián Trnkovci snažia túto jedinečnú tradíciu opäť priblížiť verejnosti. V rámci projektu Modrý dvor postupne obnovujú historickú dielňu starú viac ako dve storočia a pripravujú aj expozíciu pre návštevníkov. „Za 200 rokov dielňa prežila dve svetové vojny. Hovorím si, že keď to toľko vydržalo, tak stojí za to sa pustiť do toho,“ dodal Martin Trnka s víziou zachovať remeslo aj pre ďalšie generácie.