Poštárka opísala svoj bežný pracovný deň, pravda o žltých lístkoch vo vašej schránke vás možno prekvapí

Poštári opisujú náročnosť svojej práce, ktorá často presahuje bežné očakávania. Nedoručenie zásielky priamo do ruky často spôsobujú faktory ako nedostatok personálu a veľké pracovné zaťaženie.

Prečo vám poštár nechá v schránke len žltý lístok a nezazvoní? Odpoveď možno nebude taká jednoduchá, ako sa zdá. Tému otvorila sociálna skupina Nekŕmte nás odpadom, ktorá zverejnila výpoveď doručovateľky. Tá opisuje realitu práce, ktorú mnohí nevidia.

„Robím na pošte doručovateľku. Zarábam cca 1000 € v hrubom. Je to práca v daždi, mraze aj horúčave. A pracovnú dobu tiež nemáme ohraničenú. Robím, kým neroznesiem všetko,“ uviedla.

Podľa jej slov ide o fyzicky aj časovo náročnú prácu. Na veľké sídliská sú často len traja doručovatelia, pričom pri výpadku jedného pracujú ostatní zaňho. Denne pritom prechádzajú stovky schodov, riešia nepraktické paneláky či nepriaznivé počasie.

„A potom čítam komentáre: Poštár nezazvonil. Možno áno. Možno ste nepočuli. A možno som mala taký nával, že som musela bežať ďalej, aby som to do tmy vôbec stihla,“ dodala.

Zároveň priznáva, že aj medzi poštármi sa nájdu „flákači“, no podľa nej to väčšinou nie je o lenivosti, ale o nedostatku ľudí.

Realita, ktorú mnohí nevidia

Svoju skúsenosť pridala aj Lucia, ktorá má s prácou doručovateľky osobnú skúsenosť:

„Moja mamina robila vyše 40 rokov doručovateľku. Sama som si to vyskúšala ako 20-ročná. Mnohí ľudia si myslia, že poštárka príde na 8 do práce, zoberie pár listov a má voľno.“ Opisuje, že deň sa začína už skoro ráno triedením pošty a pokračuje rozdeľovaním zásielok podľa rajónov. Práca následne prebieha v teréne bez ohľadu na počasie.

„Poštárka chodila kilometre pešo, či bolo -10 alebo +35. Dážď, sneh, čľapkanica, vietor, výpek. Nikdy nevedela, či skončí prácu o 12 alebo o 16,“ podelila sa so skúsenosťou Lucia.

K tomu sa pridávalo aj vyplácanie dôchodkov či sociálnych dávok, práca s hotovosťou a následné vyúčtovanie. Pracovný deň sa pritom nekončil návratom na poštu. „Po skončení roznášky a príchodu späť na poštu to neskončilo... Uzavrieť nedoručené listy, vyúčtovať peniaze,“ opisuje Lucia s tým, že niekedy trvala administratíva desiatky minút, inokedy hodiny.

Do diskusie sa zapájajú aj ďalší ľudia, ktorí upozorňujú, že kritika často smeruje nesprávnym smerom. „Nemajú to ľahké, dennodenne vidím mladú poštárku v daždi, vo vetre či horúcom lete ako chúďa s taškou a na bicykli... Šliape do kopca, aby zaniesla čo len jeden list či oznam,“ uviedla ďalšia diskutujúca. Zároveň dodáva, že problém podľa nej nie je v jednotlivcoch, ale v systéme.