Podnikateľ z Prievidze opísal bizarné cestovanie do Bratislavy, čo mu prekáža na príchode do hlavného mesta asi najviac?

Cestovanie vlakom do Bratislavy by mohlo byť pohodlnou alternatívou k autu. Aspoň na papieri. Podnikateľ a majiteľ firmy Sladučké ovocie Dalibor Cvopa však opisuje realitu, ktorá je podľa neho skôr bizarná než funkčná. Jeho skúsenosti z posledného mesiaca rozprúdili rozsiahlu diskusiu o tom, kam vlastne vlaky do hlavného mesta smerujú – a či to vôbec dáva zmysel.

„Posledný mesiac som viackrát cestoval vlakom z nášho regiónu do Bratislavy. V rôznych časoch. Ráno, večer, pracovný deň aj víkend. A poviem to otvorene… Vo vlaku je miesto. Veľa miesta. Niekedy až tak, že by sa tam ‚dalo tancovať‘,“ hovorí.

Ako dodáva, sedenie ani komfort problémom neboli. Práve naopak. „Nikdy nemám problém si sadnúť. Komfort je slušný. Mám pokoj, viem si prejsť podklady do práce, sústrediť sa, využiť čas rozumne. Toto je obrovská výhoda oproti autu.“

Problém však prichádza až na konci cesty. Vlak končí v stanici Bratislava – Nové Mesto, nie na hlavnej stanici a ani v Petržalke. Ak sa cestujúci nechce presúvať ďalších 30 minút až hodinu mestskou dopravou, ostáva mu taxi.

„Taxi ma stojí ďalších 10 €. A to už je suma, za ktorú si človek začne klásť jednoduchú otázku: Ak mám auto, nie je reálne lacnejšie a pohodlnejšie sadnúť do auta a ísť presne tam, kam potrebujem, v čase, ktorý mi vyhovuje? Odpoveď je smutná, ale je. Auto je cenovo porovnateľne až lacnejšie,“ hovorí podnikateľ.

Podľa Cvopu nejde o ekologické heslá, ale o praktickosť. Zároveň upozorňuje, že dnešný cestujúci má iné očakávania než pred desiatkami rokov. Ako kontrast spomína skúsenosť zo zahraničia. „Keď som cestoval vlakmi v Číne, pochopil som jednu vec. Rýchlosť 300+ km/h, čistota, prepojené stanice, plynulosť. Cestovanie bolo zážitkom, nie nutnosťou. Ľudia tie vlaky využívali nie preto, že museli. Ale preto, že sa im to oplatilo, bolo to jednoducho výhodné,“ dodáva.

Diskusia pod príspevkom ukázala, že názory sa líšia. Niektorí poukazujú na to, že aj iné európske metropoly majú viacero železničných staníc a kapacita hlavnej stanice nie je nafukovacia. Iní však hovoria o problémoch s prestupmi, meškaniami či nočnými príchodmi bez nadväznej dopravy.

Diskutujúci Igor upozorňuje, že Bratislava nie je výnimkou: „Poznáte aj iné hlavné mesto, kde všetky vlaky končia výhradne v jednej centrálnej stanici? Kapacita staníc nie je nafukovacia. Odporúčam sa pozrieť trochu do sveta – Praha (hlavák a Masaryčka), Budapešť (Nyugati a Keleti), Viedeň atď. Len na Slovensku majú všetci pocit, že to, čo nejde na hlavnú stanicu, končí v poli.“

Iní však hovoria o praktických problémoch, ktoré teória o „viacerých staniciach“ nerieši. „Nepochopila som, prečo vlak nejde na hlavnú stanicu, keďže pre drvivú väčšinu cestujúcich je nevyhnutné sa tam prepraviť, pretože je to pre nich prestupná stanica alebo to odtiaľ majú do cieľa bližšie,“ hovoria.

Skúsenosti s vlakom z Prievidze do Bratislavy majú viacerí. Na stanici v Prievidzi nie je pokladne, lístky si preto cestujúci kupujú buď online alebo až vo vlaku. Tam však musia zaplatiť manipulačný poplatok tri eurá na osobu.

„Osobne som zažil českú štvorčlennú rodinu, ktorá nastúpila na stanici bez pokladne. Sprievodca ich úplne v pohode skasíroval 4 × 3 €. Hanbil som sa ako pes, že toto je realita u nás,“ hovorí jeden z cestujúcich.