FOTO: Zánik cukrovaru v Teplej zasiahne stovky farmárov, žiadajú odškodnenie a varujú pred dovozom cukru z Ukrajiny

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš označil rozhodutie o zatvorení cukrovaru v Trenčianskej Teplej za jeden z najčiernejších dní v poslednom období pre agrosektor. Upozornil, že Slovensko prichádza o cukrovar s 125-ročnou tradíciou, ktorý prežil dokonca aj obe svetové vojny, no neodolal tlaku súčasného trhu a rozhodnutiu vlastníkov.

„Na Slovensku nám zostáva už len jeden cukrovar,“ skonštatoval Gajdoš na tlačovej konferencii. Pripomenul, že v minulosti fungovalo na území krajiny až 41 cukrovarov, pričom úpadok tohto odvetvia sa netýka len Slovenska, ale celej Európy. Od roku 2017 zaniklo viac než 20 cukrovarov vo Francúzsku, Nemecku, Česku či Rakúsku, pričom len v minulom roku ukončili činnosť ďalšie štyri.

Strácame vývozný potenciál aj potravinovú bezpečnosť

Hlavnými príčinami sú podľa neho rastúce náklady na pestovanie cukrovej repy, nízke ceny cukru a zvýšené dovozy z tretích krajín. „Cena cukru sa dnes pohybuje na úrovni 65 až 75 centov za kilogram. Ešte pred rokom bola o 20 centov vyššia a pred štyrmi rokmi sa pohybovala okolo 1,24 eura,“ upozornil. Zánik cukrovaru bude mať výrazné dopady na pestovateľov. Približne 120 farmárov, ktorí dodávali cukrovú repu z výmery okolo 8 200 hektárov, prichádza o odberateľa. Negatívne sa to prejaví aj na obchodnom salde Slovenska, ktoré sa už minulý rok zhoršilo o desiatky miliónov eur a teraz sa podľa Gajdoša môže prepadnúť ešte viac.

Súvisiaca téma FOTO: Minister Takáč nevylúčil zoštátnenie podniku v Trenčianskej Teplej, cukrovar by zachránil desiatky zamestnancov

Dopady sa však netýkajú len ekonomiky. „Ľudia prichádzajú o prácu nielen v cukrovarníctve, ale aj v pridružených odvetviach,“ zdôraznil. Poukázal aj na environmentálne následky, keďže cukrová repa zohráva dôležitú úlohu v osevnom postupe, zlepšuje vlastnosti pôdy a jej vedľajšie produkty majú široké využitie v krmivárstve aj energetike. Slovensko zároveň stráca sebestačnosť v produkcii cukru, ktorá bola doteraz výnimočná. Dva cukrovary dokázali ročne vyrobiť približne 210-tisíc ton cukru, pričom domáca spotreba predstavuje okolo 180-tisíc ton. „Strácame vývozný potenciál aj potravinovú sebestačnosť, ktorá sa môže prepadnúť až o polovicu,“ varoval Gajdoš.

Zároveň však naznačil, že situácia ešte nemusí byť konečná. Komora podľa jeho slov rokuje so zástupcami posledného fungujúceho cukrovaru v Seredi, ktorý by mohol prevziať časť pestovateľských plôch. „Hľadáme všetky možnosti a alternatívy, ako ešte udržať výrobu cukru a pestovanie cukrovej repy na Slovensku,“ uzavrel.

Pestovatelia zánik cukrovaru považujú za nekorektný

Predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Robert Kovács označil rozhodnutie o zatvorení Považského cukrovaru za zdrvujúcu informáciu aj z pohľadu pestovateľov. „Najviac nás mrzí spôsob a načasovanie, akým sa to komunikovalo. Naši pestovatelia boli pripravení pokračovať v pestovaní cukrovej repy,“ uviedol Kovács. Zároveň tvrdí, že argumenty používané ako dôvod zatvorenia nie sú podľa pestovateľov celkom pravdivé. Podľa neho mal podnik stabilnú pestovateľskú základňu a problémy vznikli najmä v oblasti zmluvných podmienok a rozhodnutí samotného vlastníka.

Kovács zdôraznil, že ešte niekoľko mesiacov pred oznámením zatvorenia boli pestovatelia ubezpečovaní, že výroba bude pokračovať. „Opakovane nám bolo reportované, že spracovanie nebude ukončené a cukrovar bude naďalej produkovať cukor,“ povedal. Vrátil sa aj k vývoju v rámci Európskej únie po roku 2004. Pripomenul, že systém kvót na cukor a intervenčných nákupov kedysi stabilizoval trh a zohľadňoval prirodzené výkyvy v poľnohospodárstve. Podľa neho však zrušenie týchto mechanizmov oslabilo domácu produkciu, zatiaľ čo západoeurópske krajiny rozširovali svoje výrobné kapacity.

Súvisiaca téma FOTO: Slováci diskutujú o konci výroby cukru v Trenčianskej Teplej, dôvody majiteľov podniku považujú za absurdné

„Som presvedčený, že ekonomika oboch slovenských cukrovarov bola dlhodobo životaschopná a zabezpečovala dostatočné príjmy pre investorov,“ uviedol. Sporné podľa neho zostáva hospodárenie Považského cukru, ktorý vykázal stratu 26 miliónov eur, hoci rok predtým dosiahol zisk 11 miliónov eur „Nechcem špekulovať, ale otázka je, či táto strata nevznikla obchodmi s cukrom nakúpeným v zahraničí,“ poznamenal a dodal, že porovnanie s inými cukrovarmi, ktoré dosahovali zisk, vyvoláva pochybnosti o reálnych príčinách straty.

Odmietol aj tvrdenia, že problémom je kvalita repy alebo klimatické podmienky. Podľa neho má Slovensko vhodné podmienky na pestovanie a posledný ročník to jasne dokázal. „Pestovatelia dosiahli rekordnú úrodu, približne 73,5 tony z hektára pri takmer 16-percentnej cukornatosti,“ zdôraznil. Kritizoval tiež systém, v ktorom je odmena pestovateľov naviazaná na trhovú cenu cukru, ktorú farmári nemajú možnosť ovplyvniť. „Tento model sa nám môže vypomstiť a pestovatelia môžu dostať menej peňazí, než by si zaslúžili,“ upozornil.

Pomoc s odpredajom strojov

Zväz pestovateľov podľa Kovácsa plánuje požadovať vysvetlenie aj odškodnenie. Upozornil tiež na praktické dôsledky pre farmárov, zostanú im jednoúčelové stroje určené výhradne na pestovanie cukrovej repy. Preto požiadal spoločnosť Nordzucker, aby pomohol s ich odpredajom do krajín, kde sa repa stále pestuje, napríklad do Poľska, Nemecka či severských štátov. Ako možnú cestu vidí presun časti pestovateľských plôch do cukrovaru v Seredi, ktorý patrí do skupiny Agrana. Podľa jeho slov to môže zmierniť pokles sebestačnosti, ktorá by inak mohla klesnúť až o polovicu.

Kovács zároveň varoval pred zvýšeným dovozom cukru, najmä z Ukrajiny a Južnej Ameriky, a pred rastúcou uhlíkovou stopou. „Na Slovensko môže ročne prísť približne 3 500 kamiónov s cukrom a trh sa môže stať odbytiskom pre zahraničné prebytky,“ upozornil. Na záver vyzval štát na posilnenie podpory pestovateľov, najmä prostredníctvom viazaných platieb na cukrovú repu a rozšírenia systému zelenej nafty. „Verím, že s pomocou rezortu dokážeme pestovanie cukrovej repy a výrobu cukru na Slovensku udržať,“ uzavrel Robert Kovács.

Súvisiaca téma FOTO: Minister Takáč sa o prepustených zamestnancov z cukrovaru v Teplej neobáva, v regióne je práce dosť, tvrdí

Rozhodnutie o ukončení výroby

Spoločnosť Nordzucker oznámila, že po ukončení kampane 2025/26 zastaví výrobu cukru v slovenskej Trenčianskej Teplej a prevádzku preorientuje na distribučné a logistické centrum. Touto strategickou voľbou chce firma posilniť zabezpečenie dodávok cukru v juhovýchodnej Európe a zároveň prispôsobiť svoju výrobnú štruktúru náročným trhovým podmienkam.

Spoločnosti Považský cukor a.s. uviedla, že zmena klímy, rastúce výrobné náklady a zhoršujúce sa hospodárske podmienky výrazne oslabili životaschopnosť pestovania cukrovej repy na Slovensku. Extrémne poveternostné javy, nízke a nepravidelné zrážky, zvýšený výskyt chorôb a škodcov, ako aj inflácia nákladov na pestovanie prispeli k dlhodobej ekonomickej nevýhodnosti domácej výroby cukru.

„Dnes sa náš priemysel nachádza vo fáze transformácie. Cukrovarnícke spoločnosti už nie sú len výrobcami, ale vyvíjajú sa smerom k strategickým distribučným a logistickým hráčom, ktorí spájajú trhy namiesto výroby. Nie je to koniec príbehu, je to nová kapitola v životnom cykle podnikania, ktorá si cení odborné znalosti, vzťahy so zákazníkmi a zodpovednosť voči komunite,“ uviedol Michal Abelovič, predseda predstavenstva Považského cukru a vedúci predaja a marketingu pre juhovýchodnú Európu.