FOTO: Ilava má most s unikátnym systémom monitorovania, dokáže odhaliť poškodenia skôr, než sa stane tragédia

Ilava od roku 2024 disponuje moderným mostom cez Vážsky kanál, ktorý nahradil pôvodný objekt v havarijnom stave. Nový most je vybavený systémom monitorovania navrhnutým odborníkmi zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU), ktorý umožňuje sledovať jeho technický stav nepretržite a včas odhaliť akékoľvek poškodenia.

„Cieľom tohto systému je poskytnúť nástroj na zber údajov o prevádzke mosta, a tým aj možnosť včasného varovania, ak sa na moste stane niečo, čo sa vymyká bežnej prevádzke. To platí nielen pre mosty, ktoré sú v zlom technickom stave, ale aj pre nové mosty, čím sa môže výrazne predĺžiť ich životnosť a znížiť náklady na rekonštrukcie,“ vysvetlil vedúci výskumného tímu Milan Sokol zo STU.

Údaje pomáhajú správcom plánovať údržbu

Projekt digitálneho dvojčaťa funguje ako digitálny klon reálneho mosta. V súčinnosti so senzormi na nosnej konštrukcii umožňuje porovnávať, či sa most správa podľa očakávaní. Odchýlky od normálneho správania môžu indikovať potenciálne poškodenie. Systém tak včas upozorní správcu mosta, aby mohol prijať ďalšie opatrenia.

Súvisiaca téma FOTO: Bánovský most je pod zvýšeným dohľadom, prechádzať ním môže len jedno vozidlo, mesto vyzýva k opatrnosti

Podľa Petera Ševčíka, hlavného odborného technického zamestnanca Správy ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), systém umožňuje okamžité vyhodnotenie dát. „Senzory na moste snímajú dáta kontinuálne a prekročenie limitu je zaznamenané okamžite. Bežné preťaženie neznamená automaticky poruchu, ale ak by došlo k oslabeniu únosnosti, budeme o tom včas informovaní a môžeme pristúpiť k ďalším krokom,“ vysvetlil pre redakciu Trenčínak.sk Ševčík.

Digitálna dvojička monitoruje viacero parametrov, nielen hmotnosť a rýchlosť vozidiel, ale aj deformačné, dynamické, teplotné a prevádzkové ukazovatele. „Tieto údaje popisujú skutočné správanie mosta a vývoj jeho technického stavu v čase,“ doplnil Ševčík. Hoci systém nie je primárne určený na zníženie počtu nehôd alebo poškodení, poskytuje objektívny a aktuálny obraz o stave konštrukcie. Správca mosta tak získa nástroj, ktorý mu umožní plánovať údržbu a prípadné opravy efektívnejšie.

Podľa Ševčíka uvažujú aj o zavedení podobného systému na ďalších mostoch v regióne. „S požiadavkou o súčinnosť pri žiadosti o získanie grantu na monitoring mostov sme boli oslovení viacerými univerzitami a vždy sme k veci zaujali kladné stanovisko. Uvedomujeme si, že táto spolupráca je prospešná pre obe strany, takže veríme, že most v Ilave nie je posledný, ktorý bude vybavený podobným systémom,“ uzavrel.

Zhoršujúci sa stav mostov ohrozuje dopravu

Stav mostov na Slovensku sa dlhodobo zhoršuje a hrozí, že o pár rokov bude potrebné uzavrieť každý ôsmy most, ak sa nič nezmení. Analýza Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) upozorňuje, že ak chceme tomuto scenáru zabrániť, štát musí prioritne pripravovať päťkrát viac rekonštrukcií mostov než dnes a na ich financovanie vyčleniť približne 13 percent z každoročne plánovaných investícií do cestnej infraštruktúry.

Súvisiaca téma Obec v Prievidzskom okrese dostane nový most za milóny eur, chodci už nebudú musieť využívať oceľovú lávku

V slovenských podmienkach sú mosty kľúčovou súčasťou cestnej siete, umožňujú plynulý prechod dopravy a často skracujú trasy vodičom, cyklistom aj chodcom. Ak je však most uzavretý, dlhé obchádzky predstavujú nielen časovú a finančnú záťaž, ale aj ekologickú záťaž pre dotknuté územie. Problém nie je len v teoretických číslach. Kým mosty stoja, zvyčajne si ich nevšímame a nechávame ich postupne chátrať. Keď sa však uzavrú alebo, ako v prípade 45‑ročného mosta pri Kremničke, doslova spadnú, nastáva okamžitý poplach a chaos v doprave.

„Rekonštrukcia mosta netrvá týždeň, ale často mesiace či roky, čo dopravné obmedzenia ešte viac zvyšuje. Takéto komplikácie poznajú vodiči z viacerých miest, vrátane Podlavíc, Michaloviec, Veľkých Bieroviec, Hlohovca, Oravskej priehrady či Serede," vysvetlili analytici z ÚHP. Práve Seredský most, ktorý bol vedený ako havarijný už od roku 2018, ostal dlhodobo čiastočne prejazdný a po jeho úplnom uzavretí v máji 2023 spôsobil obchádzky vozidiel o vyše 8 km a až 30‑minútové meškania vlakov.

Počet nevyhovujúcich mostov prudko rastie

Podľa ÚHP takmer polovica mostov, najmä na cestách I. triedy, pochádza z 50. až 70. rokov 20. storočia a ich životnosť sa často nevyčerpáva už pri 100 rokoch vzhľadom na zvýšené zaťaženie a nedostatočnú údržbu. V roku 2023 bolo až 34 percent z celkového počtu 8 299 mostov v nevyhovujúcom stave, čo je výrazný nárast oproti 9 percentám v roku 2013.

Súvisiaca téma Trenčianska župa plánuje rekonštrukciu ďalšieho zanedbaného objektu, Novomešťania sa obávajú dopravných komplikácií

Štát síce ročne opraví a zrekonštruuje dvakrát viac mostov ako pred desiatimi rokmi, no stále to nestačí ani na udržanie súčasného stavu, napríklad v roku 2023 bolo opravených len 20 nevyhovujúcich mostov, pričom ďalších 143 medzitým prešlo do kategórie so zlým technickým stavom. „Jedným z hlavných problémov je nedostatočná kontrola a diagnostika, chýbajúce financie a neefektívna údržba mostov. Okrem toho chýba aj dlhodobá stratégia a jasné nastavenie priorít pre ich údržbu a modernizáciu, čo ešte viac komplikuje plánovanie efektívnych opráv," zdôraznil ÚHP.