Novomešťania spomínajú na starú pekáreň, ktorá živila celé generácie: Boli sme sebestační, dnes chlieb dovážame

Nové Mesto nad Váhom malo kedysi vlastnú mestskú pekáreň, ktorá zásobovala obyvateľov čerstvým chlebom, rožkami aj sladkým pečivom. Dnes po nej zostali už len spomienky. A tie sú podľa mnohých Novomešťanov plné nostalgie, ale aj smútku.

Diskusia na sociálnych sieťach ukázala, aké silné emócie v ľuďoch téma bývalej pekárne stále vyvoláva. „Mávali sme v meste veľkú pekáreň,“ napísal Vladimír a jednou vetou otvoril lavínu spomienok na časy, keď bolo mesto takmer úplne sebestačné.

Podľa viacerých diskutujúcich sa kvalita chleba v minulosti nedá porovnať s dnešnou ponukou. Zdenko pripomenul rozdiel medzi poctivým chlebom a súčasnými výrobkami. „Teraz som jedol klasický chlieb kúpený vo štvrtok a nemá chybu,“ opísal s tým, že pri dnešných domácich pekárničkách často chlieb na druhý deň skončí skôr u sliepok než na stole.

Silné osobné spomienky pridali aj bývalí zamestnanci pekárne. Pani Alma si zaspomínala, že v pekárni pracovala celá jej rodina. Boli to podľa nej krásne časy. Na dobrú atmosféru spomína aj Anna, ktorá tam pracovala v roku 1989. „Vyrábali sa tam najlepšie chleby, rožky, lístkové cestá, záviny, jablkové lúpačky a veľa iných dobrôt. Bol tam výborný kolektív,“ priblížila.

Súvisiaca téma Domáce koláče predávané na internete sa stávajú pre štát problémom, zväz pekárov chce ilegálny predaj postihovať

Podobné slová zvolil aj Eduard, ktorý si pamätá nielen chuť pečiva, ale aj ľudí. Podľa neho bol kolektív skvelý a chlieb, rožky aj koláče mali nezameniteľnú kvalitu. Jan dodal, že hoci tam pracoval len krátko, dodnes na tie časy rád spomína.

Diskusia sa však dotkla aj širšieho obrazu mesta. Viacerí pripomenuli, že Nové Mesto nad Váhom kedysi nebolo len o pekárni. „Mesto malo skoro všetko – od mydla až po prach na pranie,“ zaznelo v komentároch. Ľudia spomínali na mliekareň, konzerváreň, spracovanie bavlny či vlastné polia s jahodami, hrachom a jablkami.

„Ako mohli v meste postupne zaniknúť podniky vyrábajúce základné potraviny dennej spotreby?“, zamyslel sa Roman. Upozornil, že ich miesto zaujali najmä montovne, ktoré často menia názvy aj vedenie. Podľa pani Anny, jediným podnikom s každodennou výrobou, ktorý v meste vydržal, je dnes už len Obal.

Súvisiaca téma Autobusy v Trenčianskom kraji budú premávať v novom režime, cestujúcich od nedele čaká viacero zmien