Silný a úprimný odkaz venovala svojmu otcovi lekárovi z Považskej Bystrice jeho dcéra. Na sociálnej sieti opísala nielen jeho profesionálnu cestu, ale aj obrovskú pokoru a lásku k medicíne, ktorá ho sprevádza už celé polstoročie. „Opýtala som sa ho, či dnes neľutuje, že sa stal lekárom. Pousmial sa a povedal, že to nebol jeho životný plán, ale že to je zaujímavá práca, ktorú má rád a aj preto ju robí aj v 75 rokoch,“ napísala jeho dcéra v dojímavom statuse.
Jej otec, Vlastimil Pružinec, dlhoročný lekár v nemocnici v Považskej Bystrici, zasvätil celý svoj život pomoci druhým. Ako lekár záchranky, šéf jednotky intenzívnej starostlivosti i primár interného oddelenia zresuscitoval stovky ľudí a počas svojej kariéry zachránil nespočetné množstvo životov. V službách prežil stovky nocí, víkendov i sviatkov, vždy s rovnakou oddanosťou a pokojom.
Po 50 rokoch sa Pružinec opäť postavil do auly na Šafárikovom námestí, kde v roku 1975 promoval spolu s ďalšími 350 medikmi. Na tzv. zlatej promócii sa stretlo už len 42 z nich. Objatia, úsmevy, spomienky na študentské roky a tichý rešpekt k profesii, ktorá sa pre nich stala celoživotným poslaním.
„Keď som sa ho opýtala, čo je pre neho v práci teraz po rokoch zadosťučinením, odpovedal, že ak mu niekto v kardiologickej ambulancii poďakuje a povie, že mu je lepšie. Dnes stál môj otec v aule na Šafárikovom námestí znovu po 50 rokoch. V roku 1975 promovalo 350 lekárov. Dnes ich prišlo 42. Objatia, spomienky na štúdium. Bieli havrani, ktorí zostarli. Niektorí prišli o palici, iní, tak ako môj otec, ešte pracujú,“ dodala dcéra Marcela.
Pod príspevkom sa okamžite objavili stovky gratulácií a poďakovaní. „Ďakujeme pánovi doktorovi Pružincovi za jeho obetavú prácu. Nech mu dá Boh veľa síl, zdravia a vytrvalosti v jeho práci. Máme vás radi,“ napísala Viera. Pridali sa aj ďalší: „Krásne vyznanie dcéry a veľká gratulácia pán primár.“ „Gratulujem a prajem veľa zdravia a pokoja,“ odkázala Elena.
Je to príbeh, ktorý pripomína, že aj v čase, keď sa o zdravotníkoch hovorí najmä v súvislosti s preťažením či odchodmi do zahraničia, existujú osobnosti, ktoré zostávajú. Dcéra na záver pridala aj dojímavé vyznanie: „Viem, že okrem mojej mamy je práve medicína jeho životnou láskou. A dnes tento zväzok znovu spečatili. Som na Teba hrdá, tati.“