Skalné krásy okolia Považskej Bystrice lákajú turistov aj horolezcov už celé desaťročia, nielen v regióne sú výnimočné

Považská Bystrica a jej okolie sa môžu pochváliť unikátnymi skalnými lokalitami, ktoré dlhodobo priťahujú pozornosť turistov i horolezcov. Miesta ako Manínska tiesňava, Súľovské skaly či Makyta nie sú len prírodnými dominantami regiónu, ale aj obľúbenými cieľmi pre vyznávačov lezenia a turistiky. Záujem o tento šport v regióne pretrváva celé desaťročia a stále narastá, informuje STVR.

Manínska tiesňava je považovaná za najužšiu na Slovensku. Jej skalné steny dosahujú výšku viac ako 80 metrov a už takmer celé storočie priťahujú pozornosť horolezeckej komunity. „Manínska úžina vychovala už niekoľko generácií aj niekoľko reprezentantov. Záujem o horolezectvo je z roka na rok väčší. Vidíme to aj tu u nás na stene – prichádzajú úplne bežní obyvatelia Považskej Bystrice,“ uviedol inštruktor Filip Makay.

FOTO: Cyklolávka spojí dve turistické dominanty Považské Podhradie a Považskú Teplú. Odolať má aj tisícročnej vode

Práve v tomto meste sa v roku 1943 zrodil vôbec prvý horolezecký klub na Slovensku s názvom Manín. Jeho zakladateľmi boli dvaja nadšenci, Jozef Dostál a Paľo Andrášik, ktorí sa stretli na stanici v Považskej Bystrici cestou na výcvikový tábor do Tatier. Klub sa čoskoro zapísal do histórie svojimi aktivitami a najmä legendárnou výpravou na Kaukaz v roku 1958. Osem Slovákov sa vtedy vydalo do oblasti Prielbrusie, konkrétne do tábora Adyl-su. Medzi nimi bol aj Anton Čička, ktorý na výpravu spomína s hrdosťou. „Kaukaz je nádherný. Liezli sme zmrznutú ľadovú stenu, skoby som si sám vyrábal. Vtedy som bol v maximálnej forme, tak som liezol ako prvolezec. Bola to nezabudnuteľná skúsenosť,“ povedal.

Galéria: 5 fotiek

Láska k horám a lezeniu však pretrvala aj doma. Dnes ponúka Manínska tiesňava viac než 200 lezeckých ciest. Niektoré z nich sú veľmi náročné a určené len skúseným lezcom, no aj začiatočníci si nájdu svoju cestu – ideálne pod dohľadom inštruktora a najprv na umelej stene. „Začína sa lezením s horným lanom, neskôr sa postupuje k ťahaniu lán a až potom prichádza skala,“ dopĺňa Makay.

Manínska tiesňava je dnes nielen športovým, ale aj symbolickým miestom. Každoročne sa tu stretávajú desiatky horolezcov, aby si uctili pamiatku svojich kamarátov, ktorí v horách tragicky zahynuli. Tieto miesta nie sú len výzvou pre telo, ale aj hlbokou pripomienkou sily prírody a ducha horolezectva, ktorý v regióne Považia žije už takmer celé storočie.