Rozsiahla revitalizácia, ktorá začala v tomto roku v centre mesta Trenčín naberá na obrátkach a podľa vedenia mesta odhalila pradávne tajomstvá. Na uliciach Hviezdoslavova, Jaselská, Vajanského, Sládkovičova, sa robí momentálne archeologický výskum, ktorý odhalil prekvapivé nálezy.
Mesto na svojich stránkach informovalo verejnosť, že jedna z ulíc ukazuje odhalila významný nález. „Doterajší stav bádania dokazuje, že najmä Sládkovičova ulica má pravdepodobne mimoriadny archeologický potenciál. V trenčianskom podhradí bolo sklo pomerne častým objavom, našli ho aj teraz a tiež keramiku zo 16. až do začiatku 20. storočia, zaujímavosťou je i zvyšok kovovej gule do dela, opracovaný kosťový predmet z obdobia novoveku a raritou je napríklad lebka mláďaťa jazveca.“ píše mesto.
Archeológovia ešte na začiatku revitalizácie naznačovali, že predpokladajú vzácne architektonické nálezy a už pri skúmaní sondážou objavili zaujímavé nálezové miesta. Sládkovičova ulica bola významnou spojnicou medzi predmestím a centrom mesta. Kedysi medzi oblasťami pred hradbami a za hradbami. „Objavili sme zvyšky hradieb mesta Trenčín i náznaky takzvaného barbakánu, teda predbránia s vežou. Postavené boli z kameňa, ich počiatky siahajú do 15. storočia,“ povedal nám vedúci archeologického výskumu Drahoslav Hulínek zo Slovenského archeologického a historického inštitútu SAHI, o.z.
Terajšie a budúce objavy získané výkopom, či rekonštrukciou nájdených architektúr by mohli dokladovať jednu z najdôležitejších udalostí v dejinách Trenčína. „Ide o výsady slobodného kráľovského mesta, ktoré Trenčínu udelil v roku 1412 uhorský kráľ a cisár svätej ríše rímskej národa nemeckého Žigmund Luxemburský. Presne 19. februára 1412 vypísal listinu, ktorou vymanil richtára Trenčína a jeho mešťanov spod právomoci správcov Trenčianskeho hradu,“ čo znamenalo, že mešťania mohli využívať rovnaké práva a výsady ako iné slobodné mestá, priblížil Drahoslav Hulínek.
Z právneho aspektu je to najvýznamnejšia listina ohľadne statusu a postavenia mesta. Archeológovia objavili na Sládkovičovej ulici tiež zvyšky a kompaktné celky podzemných chodieb z 13. – 18. storočia. „Sú postavené z kameňa a dobových tehál. S najväčšou pravdepodobnosťou súviseli s piaristickým, pôvodne jezuitským kostolom na Mierovom námestí, pričom mohli vzniknúť počas jeho výstavby.“ Momentálne ide práve v Trenčíne o najväčší archeologický výskum na Slovensku, ktorý súvisí s obdobím od 14. do 19. storočia, uzatvára Hilínek.