FOTO: Trenčianska Merina prišla o ikonickú kotolňu z 70. rokov, nedostatok eurofondov znemožnil jej kúpu a rekonštrukciu

Kotolňa z 70. rokov v areáli Merina v Trenčíne bola zbúraná po neúspechu v snahe o jej kúpu a rekonštrukciu kvôli nedostatku eurofondov. Objekt tak už nebude slúžiť plánovaným kultúrnym či športovým účelom.

V areáli bývalej textilky Merina sa pokračuje v odstraňovaní starých stavieb. Najnovšie sa bagre pustili do kotolne z 70. rokov, ktorá sa pôvodne mala premeniť na miesto pre kultúru, šport a bývanie. Investor plán konzultoval s mestom Trenčín, no finančné možnosti projekt zmarili.

Podľa architekta Júliusa Brunu bola Merina unikátnym priemyselným areálom. „Na Slovensku nemáme komplex, ktorý by zachoval všetky objekty od začiatku 20. storočia až po 70. roky vrátane technologických procesov a unikátneho vodného systému, ktorý zabezpečoval samostatnú prevádzku fabrike s obrovskou spotrebou vody,“ vysvetlil Bruna pre TA3.

Podzemné priestory, ktoré slúžili na skladovanie až 4 000 metrov kubických vody, sú dnes zasypané sutinou. Architekt vyjadril smútok nad stratou najhodnotnejších častí areálu. „Zostal len jeden objekt a vodáreň pri vstupe, dúfam, že sa im podarí zachovať ich aj pri plánovanej prestavbe,“ dodal.

Útočisko pre neprispôsobivých občanov

Kotolňa patrila k technicky zaujímavým objektom areálu. Na jej výstavbe sa podľa architektov podieľali francúzski odborníci, ktorí využívali moderné západné technológie. Investor získal pozemky pred približne štyrmi rokmi a mesto sa zapojilo do architektonickej súťaže, pri ktorej sa diskutovalo o využití budovy na verejné účely.

Investor Jakub Múčka uviedol, že budova v poslednom období slúžila skôr ako útočisko pre neprispôsobivých občanov a opakovane sa v nej vyskytli požiare, pri ktorých musela zasahovať polícia. Budova nemala pamiatkovú ochranu, takže jej zničenie bolo v rukách majiteľa.

Hlavný architekt mesta Martin Beďatš pre TA3 pripomenul, že objekt bol považovaný za vhodný na kultúru a šport, najmä počas príprav Trenčína na titul Európske hlavné mesto kultúry. Nedostatok prostriedkov z eurofondov však znemožnil jej kúpu a rekonštrukciu. „Finančné možnosti sme nestihli naplniť ani pri iných prioritných projektoch, takže kúpa a rekonštrukcia budovy nebola reálna,“ vysvetlil Beďatš.

Dnes je areál rozdelený medzi viacerých vlastníkov. V jednej časti už fungujú obchody a komerčné prevádzky, v druhej investor pripravuje výstavbu stoviek bytov. Dominantou novej štvrte má byť viac ako dvadsaťposchodový obytný dom, ktorý bude najvyššou stavbou v Trenčíne. Celý projekt plánujú dokončiť do roku 2033.

História Meriny

Podľa informácii zo Slovenského centra dizajnu, francúzski podnikatelia Paul a Jean Tiberghienovci, pôvodom zo severného Francúzska, vlastnili niekoľko textilných závodov a v roku 1907 založili v Trenčíne firmu Tiberghien a synovia. Už o tri roky neskôr, v roku 1910, otvorili vlastnú pradiareň, hoci surovinu na výrobu látok stále dovážali zo zahraničia. Tkáčske a farebné procesy prebiehali podľa francúzskych návrhov a technických štandardov. Počas prvej svetovej vojny bola výroba pozastavená a priestory fabriky slúžili ako vojenská nemocnica a dôstojnícka škola. Po skončení vojny sa výroba postupne obnovila.

Významným míľnikom v dejinách firmy bol rok 1922, keď vznikla vlastná dizajnérska dielňa, ktorá umožnila vytvárať vlastné vzory. Prvým vedúcim dielne bol Ignác Leitman, medzi prvých návrhárov patril aj František Klauda a Erhart Alscher. Na začiatku 30. rokov mal závod rozsiahle priestory vrátane spriadania vlny, bielenia a úpravy česanej priadze, tkáčovne a farbiarne. Už v 20. rokoch závodná elektráreň zabezpečovala energiu pre celý Trenčín.

Po druhej svetovej vojne prešla firma viacerými zmenami vlastníctva. V máji 1945 bola dočasne spravovaná štátom, v januári 1946 znárodnená a zaradená pod národný podnik Slovena. V júli 1949 vznikol národný podnik Merina, ktorý k sebe pričlenil závody v Brezovej pod Bradlom, Nitrianskom Pravne, Nitrianskom Rudne, Novom Meste nad Váhom a Topoľčanoch.

K 1. júnu 1989 národný podnik zanikol a Merina pôsobila ako štátny podnik. Privatizácia spoločnosti bola dokončená v roku 1993. V roku 2004 sa Merina umiestnila ako najväčší textilný podnik na Slovensku s najvyššou tržbou, no v nasledujúcich rokoch jej výsledky klesali a začiatkom roku 2009 firma oznámila ukončenie výroby.