Obyvateľka opísala svoju skúsenosť vo foodcurte: Za čo mám platiť tringelt, keď si jedlo nosím aj upratujem sám?

Platba kartou sa v posledných rokoch stala samozrejmosťou. Stačí priložiť mobil či kartu a o pár sekúnd je účet vyrovnaný. Spolu s touto pohodlnosťou sa však do reštaurácií, bistier a stánkov s rýchlym občerstvením potichu vkradol nový fenomén – automatická ponuka tringeltu priamo na platobnom termináli. Nie ako nenápadná možnosť, ale ako výrazná voľba s prednastavenými percentami, ktorá zákazníka postaví pred rýchle rozhodnutie.

Práve tento trend vyvolal búrlivú diskusiu po tom, čo na to upozornila stránka Nekŕmte nás odpadom. Autorka podnetu opisuje konkrétnu skúsenosť z foodcourtu v nákupnom centre Bory. Objednávka pri pulte, platba pri pulte, jedlo si zákazník vezme sám a po sebe si aj uprace. Napriek tomu terminál ponúkne výber výšky sprepitného.

„Najviac mi na tom vadí ten psychologický tlak. Zamestnanec stojí pri vás, terminál svieti veľkými tlačidlami 5 %, 10 %, 15 %… a „bez tringeltu“ je nenápadne dole - mnohí si túto možnosť ani nevšimnú. Mnohí kliknú na tringelt len preto, aby nevyzerali ako lakomci. Nie preto, že chcú niekoho odmeniť,“ hovorí.

Diskusia pod príspevkom je ostrá. Jeden z komentujúcich píše: „Keď sa v gastre vzdajú svojej výplaty, budem dávať tringelty. Prečo by mali čašníci dostávať niečo navyše, keď ostatné profesie nedostanú nič?“ Zdá sa, že podobný názor zdieľa viacero ľudí: „Nie je to povinné… Kto dá mne vo fabrike? Ak nepríde čašník ku mne do minúty, behá už zadarmo… Nedám nič.“ Nie je to povinné… Kto dá mne vo fabrike?

Niektorí zdôrazňujú, že im nejde o samotných zamestnancov, ale o princíp. Jarmila pripomína pôvod slova tringelt z nemčiny – peniaze na nápoj, ktoré mali motivovať obsluhu lepšie sa starať o hosťa. Podľa nej však v samoobslužných prevádzkach nemá takéto sprepitné opodstatnenie, najmä ak je ponúkané spôsobom, ktorý pôsobí takmer vynucovane.

Ozývajú sa aj ľudia z gastra. Jakub, ktorý brigáduje v bare, priznáva, že systém s predvoleným tringeltom je nepríjemný aj pre personál. „Ak sa mi dá, automaticky klikám bez prepitného a až potom podám zákazníkovi terminál. Kto chce dať tringelt, spýta sa,“ opisuje. Ďalšia diskutujúca dodáva, že z „kartových tringeltov“ často zamestnanci nevidia ani cent a odporúča radšej hotovosť.

Padli aj porovnania so zahraničím. Kika opisuje skúsenosť z Budapešti, kde si podľa nej v niektorých reštauráciách automaticky pripočítajú k účtu 20-percentnú taxu a potom ešte žiadajú tringelt navyše. Iný diskutujúci zas spomína Taliansko, kde podobný tlak nezažila a cena na bločku sa musí zhodovať so sumou na termináli.

Niektorí diskutujúci však upozorňujú aj na osobnú zodpovednosť. Podľa nich je na každom zákazníkovi, aby sa vedel rozhodnúť a asertívne odmietnuť, ak nechce prispieť navyše.