FOTO: Nápad z Poľska nadchol Trenčanov. Čo by povedali na verejné chladničky plné jedla pre každého?

Niektoré dobré nápady nevznikajú na úradoch ani v strategických dokumentoch. Vznikajú potichu, medzi ľuďmi. Presne tak sa v Poľsku rozšíril jednoduchý, no silný koncept komunitných chladničiek, známych aj ako steny jedla. Dnes ich nájdete v mnohých mestách, v zadných dvoroch, bočných uličkách, pri kaviarňach či komunitných centrách. Sú nenápadné, no pre mnohých znamenajú skutočnú pomoc. Tieto chladničky sú totiž dostupné 24 hodín denne a pre každého, a to bez registrácie. Miestne pekárne, kaviarne a obchody do nich pravidelne ukladajú jedlo, ktoré je úplne v poriadku, len sa v ten deň nepredalo, a dobrovoľníci sa starajú o čistotu a základnú kontrolu potravín. Na dverách často visia jednoduché odkazy ako „Obslúž sa“ alebo „Nie si sám“.

Princíp je úplne jednoduchý – kto potrebuje, vezme si, kto môže, prinesie. Pre rodiny, seniorov, osamelých ľudí či tých, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii, ide o dôležitú formu pomoci. Niektoré z týchto chladničiek sú pomaľované miestnymi umelcami, iné sú úplne nenápadné a splývajú s okolím. Všetky však majú spoločný cieľ – pomáhať bez podmienok. Nejde o charitu v klasickom zmysle slova. Ide o dôveru, solidaritu a presvedčenie, že spoločnosť funguje lepšie, keď si ľudia navzájom pomáhajú. Podľa verejne dostupných informácií sú komunitné chladničky, známe ako jadłodzielnie alebo chladničky plné dobra, v Poľsku rozšírené. Nachádzajú sa vo veľkých mestách, ako je Krakov (s deviatimi lokalitami) či Vroclav, často v blízkosti trhovísk, univerzít a v komunitných priestoroch.

Komunitné chladničky sa objavili aj v Bratislave

Myšlienka verejných a komunitných chladničiek sa na Slovensku objavila už v roku 2014 ju predstavilo OZ Free Food, a to počas festivalu Ekotopfilm. Projekt vtedy vzbudil pozitívny ohlas verejnosti, no nepodarilo sa ho dlhodobo udržať v uliciach. Dôvodom nebola nezáujem ľudí, ale legislatíva a rozhodnutia úradov. „Hlavným problémom je, že podľa súčasných pravidiel musí byť každá verejná chladnička spravovaná potravinárskym podnikom. V praxi by to znamenalo, že by sa musela nachádzať v kaviarni alebo reštaurácii, ktorá by prebrala zodpovednosť za jej prevádzku, hygienu a kontrolu. Práve táto podmienka znemožnila, aby verejné chladničky fungovali slobodne v uliciach a na verejných priestranstvách,” objasnilo občianske združenie.

Mladá žena upozorňuje na podozrivé správanie muža pri bežeckej dráhe vedľa cestného mosta v Trenčíne

Aj napriek týmto obmedzeniam sa však Free Food nevzdalo. V novembri 2017 sa podarilo otvoriť prvú komunitnú chladničku v Bratislave, a to v priestoroch Novej Cvernovky na Račianskej ulici. Nešlo už o chladničku stojacu na ulici, ale o komunitnú chladničku, ktorá je súčasťou zdieľaného priestoru. V tomto prípade ju využívajú ľudia, ktorí v Novej Cvernovke bývajú alebo tam pracujú. Každý z tejto komunity môže do chladničky jedlo priniesť alebo si ho vziať. Vízia však siaha ďalej než len do jedného priestoru. Organizácia dlhodobo hovorí o potrebe rozširovania siete komunitných chladničiek a sprístupnenia možnosti deliť sa o jedlo všetkým, ktorí ho nechcú vyhadzovať alebo ho naopak nemajú dostatok. Veľký potenciál vidia najmä v školských internátoch, kde sa denne vyhadzuje veľké množstvo potravín.

Výzva pre školy aj mestá

Aj preto sa v novembri 2021, vďaka grantu Slovenskej agentúry životného prostredia, podarilo osadiť dve komunitné chladničky na internátoch v Mlynskej doline. Projekt sa tým rozšíril medzi mladých ľudí a študentov, ktorí si k myšlienke zdieľania jedla prirodzene hľadajú cestu. Ďalší dôležitý krok prišiel v roku 2023, keď Free Food v spolupráci s organizáciou Helpi umiestnilo tretiu komunitnú chladničku v Centre rodiny Dúbravka. Táto chladnička už neplní len praktickú funkciu zdieľania jedla, ale má aj osvetový a vzdelávací rozmer. Ako zaznieva z projektu, práve táto kombinácia pomoci a vzdelávania dáva chladničke nový význam a širší dosah. Free Food dnes otvorene vyzýva ďalšie komunity, školy či mestá, aby sa nebáli podobný projekt priniesť aj do svojho prostredia. Ak vás tento projekt zaujal a chceli by ste ho priniesť aj do tvojho mesta, školy školy či komunity, kontaktujte OZ Free Food na info@free-food.sk!“

Trenčania by projekt privítali

Vedeli by ste si v Trenčíne tiež predstaviť komunitnú chladničku, o ktorú by sa starali napríklad miestni podnikatelia, dobrovoľníci a obyvatelia? Práve táto otázka zaznela na sociálnej sieti v skupine I love you Trenčín. Diskusia pod touto otázkou sa rýchlo rozrástla a ukázala celé spektrum postojov. Adela označila komunitné chladničky za naozaj dobrý nápad, ktorý by pomohol ľuďom v ťažkých chvíľach a zároveň by predchádzal plytvaniu. „Pokiaľ jedlo nie je znehodnotené a niekomu v núdzi pomôže, ide o výborný nápad,“ pridala sa Miriam. Aj Marcela v projekte vidí potenciál, zároveň však upozornila, že bez pravidiel a ľudí, ktorí by systém usmerňovali, by to nešlo. Navrhla spoluprácu s obchodnými sieťami a dodala, že by to pokojne mohlo fungovať v mnohých mestách aj dedinách, pretože ide o perfektný nápad.

FOTO: Muž bez domova trávi mrazivé noci na lavičke v Trenčíne, obyvatelia mu opakovane ponúkajú pomoc, no neúspešne

Jana išla ešte ďalej a označila myšlienku za výborný nápad pre celé Slovensko. Pripomenula, koľko potravín vyhadzujú obchodné siete aj bežní spotrebitelia, a menovala skupiny ľudí, ktorým by takáto pomoc výrazne uľahčila život – dôchodcov, matky samoživiteľky či bezdomovcov. Silný osobný rozmer vniesla do diskusie Margaréta. „Ja sama by som rada priniesla jedlo a pomohla hladným, pretože veľmi dobre viem, ako sa človek cíti, keď je hladný,“ napísala. Podľa nej je jedno, kto si pomoc vezme, hlavné je, aby sa jedlo v žiadnom prípade nevyhadzovalo. Barbora priniesla skúsenosť z praxe. Opísala, ako v potravinách, kde pracuje, denne vidí množstvo jedla, ktoré sa musí vyhodiť. Spomenula aj silný moment, keď videla bezdomovca vyberať z kontajnera jablká. „Bál sa, že zavolám SBS, ale povedala som mu, aby si ich zobral, pokiaľ ho nikto nevidí,“ napísala.

Diskusiu uzavrel Juraj, ktorý sa na problém pozrel zo systémového hľadiska. Ostro kritizoval prax v prevádzkach, kde sa na konci smeny vyhadzuje jedlo len preto, že to nariadila vrchnosť. Napísal, že ľudia, ktorí s jedlom pracujú a bez výčitiek ho vyhadzujú, by sa mali hanbiť. On sám by podľa vlastných slov nikdy nepodporoval takýto systém a radšej by robil inú prácu. „Celý model je zvrátený a úbohý, nepredané jedlo sa má rozdávať tým, ktorí ho potrebujú, nie končiť v koši,“ dodal.