Zbúraný historický dom na Palackého ulici v centre Trenčína nebol len tak obyčajným objektom. Nachádzal sa totiž na území mestskej pamiatkovej rezervácie a bol chránený ako národná kultúrna pamiatka. Potvrdil to Tomáš Michalík, zástupca riaditeľa Trenčianskeho múzea. Podľa jeho slov bol dom chránený už minimálne šesť rokov a jeho majiteľ o tom vedel. „Mal to napísané aj na liste vlastníctva,“ zdôraznil Michalík.
Situácia je podľa neho natoľko vážna, že je možné, že nebude riešená len uložením pokuty. Prípad môže byť posudzovaný aj v rámci trestného konania. Slovenský Trestný zákon totiž pozná trestný čin poškodzovania a ničenia kultúrnej pamiatky. „Trochu zjednodušene povedané, dopustí sa ho ten, kto poškodí alebo zničí nehnuteľnú kultúrnu pamiatku a spôsobí tým značnú škodu,“ vysvetlil Michalík. Značná škoda je podľa zákona stanovená na minimálne 50-tisíc eur.
Asanovanie historického domu vyvolalo pobúrenie verejnosti aj ostrú diskusiu o údajoch v katasri nehnuteľností a o tom, či bolo jednoznačne zrejmé, že ide o národnú kultúrnu pamiatku. Do verejnej debaty sa zapojilo viacero Trenčanov, ktorí sa nezhodli v tom, čo presne bolo uvedené na liste vlastníctva. Jozef tvrdil, že podľa jeho informácií na liste vlastníctva nebolo uvedené, že samotná budova je národnou kultúrnou pamiatkou. „Na liste vlastníctva je uvedené, že pozemok je v pamiatkovej zóne, nie že budova je národná kultúrna pamiatka,“ uviedol a dodal, že každopádne ide o čin, ktorý označil za barbarský a odsúdeniahodný.
Na jeho vyjadrenia reagoval Richard, ktorý oponoval, že na liste vlastníctva bolo jasne uvedené, že ide o národnú kultúrnu pamiatku nachádzajúcu sa v historickej zóne. Spor pokračoval ďalšími reakciami. Jozef opätovne trval na tom, že na liste vlastníctva, ktorý videl on, bolo uvedené len to, že pozemok sa nachádza v pamiatkovej zóne, nie že by bola ako národná kultúrna pamiatka zapísaná samotná stavba. Do diskusie vstúpil aj Jozef P., ktorý upozornil na zásadný právny detail. Pozemok a stavba majú samostatné listy vlastníctva. „Právny vzťah k nehnuteľnosti je na inom liste vlastníctva. List vlastníctva na pozemok je jeden a na dom druhý,“ skonštatoval s tým, že práve na liste vlastníctva k budove bolo uvedené, že ide o kultúrnu pamiatku.
Tvrdenie Richarda následne potvrdil aj Tomáš Michalík. Priznal, že podľa listu vlastníctva bola budova evidovaná ako národná kultúrna pamiatka. Zároveň spresnil, že dom sa nenachádzal len v pamiatkovej zóne, ale v mestskej pamiatkovej rezervácii, čo predstavuje územie s vyššou koncentráciou pamiatkových hodnôt a prísnejším režimom ochrany. Diskusia sa však neobmedzila len na otázku evidencie v katastri, ale otvorila aj tému možného riešenia situácie. Richard v tejto súvislosti dodal, že by bolo dobré, keby pamiatkový úrad alebo súd uložil podmienku obnoviť objekt do pôvodného stavu. „Minimálne kópiu pôvodného čela budovy,“ doplnil na záver.

Čítajte viac o témach: História , Kultúrna pamiatka , Pamiatkový úrad