FOTO: Kto dovolil zbúrať historický objekt v srdci Trenčína? Na mieste chýbalo povolenie aj stavebný dozor

V sobotu došlo v centre Trenčína na Palackého ulici k zbúraniu zadného krídla pamiatkovo chráneného meštianskeho domu. Objekt sa nachádzal v mestskej pamiatkovej rezervácii a jeho demolácia prebehla bez zjavného povolenia. O to paradoxnejšia je udalosť v čase, keď sa Trenčín prezentuje ako Európske hlavné mesto kultúry. Ako informuje sme.sk, na búranie upozornil Jakub Huba z Bratislavy, ktorý bol v tom čase na výstave venovanej pamiatkovej ochrane v Galérii Miloša Alexandra Bazovského. „Z okna galérie sme videli, ako bagrom búrajú fasádu historického domu. Bola sobota a okamžite mi to prišlo veľmi podozrivé,“ uviedol Huba, ktorý pôsobí na Katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení.

Na stavbe chýbalo povolenie aj zodpovedná osoba

Huba sa pokúsil priamo na mieste zistiť, či majú pracovníci oprávnenie na demoláciu. „Nikde nebolo vyvesené stavebné povolenie, nevedel som sa dopracovať k stavbyvedúcemu. Mnohí robotníci sa po príchode verejnosti začali tváriť, že sú len okoloidúci, hoci predtým manipulovali so stavebným materiálom,“ opísal. Kontaktoval preto mestskú aj štátnu políciu, no napriek tomu práce pokračovali. Na miesto neskôr prišla krajská pamiatkarka Lucia Pastierová z Krajského pamiatkového úradu Trenčín. Ani jej sa však búranie nepodarilo zastaviť.

Trenčín sa čoskoro premení na veľké javisko, obyvateľov čakajú tri dni plné hudby, divadla a umenia

„Mesto prišlo o cennú časť svojej histórie. Nachádzame sa v priestore mestskej pamiatkovej rezervácie,“ uviedla Pastierová s tým, že úrad v súvislosti s objektom vydal v uplynulom roku tri rozhodnutia a opatrenia na nápravu. Problémom však boli opakované zmeny vlastníka nehnuteľnosti, ktoré vždy znamenali nové správne konanie. Podľa hovorkyne mesta Eriky Ságovej bola žiadosť o odstránenie stavby predložená mestskej polícii až 16. januára 2026, teda deň pred samotným búraním. „Je nepravdepodobné, že by žiadateľ disponoval právoplatným rozhodnutím stavebného úradu,“ skonštatovala.

Dom, ktorý si pamätal stredovek

Na búranie reagovala aj verejnosť. Milan Vrba v skupine Trenčan upozornil, že zbúraný objekt nebol len „zadným krídlom“, ale súčasťou jedného z najstarších domov v jadre mesta, domu č. 25 na Mierovom námestí. Podľa pamiatkových výskumov mala stavba stredoveký pôvod. Na základe dispozičného riešenia a zachovaných architektonických detailov odborníci odahdujú jej vznik najneskôr do prvej štvrtiny 16. storočia. Dom bol prechodný, s prejazdom situovaným v ľavej časti objektu a priestrannou sieňou. Pod pravým traktom bol podpivničený, pričom v strednej časti sa nachádzal dvojtraktový suterén s pôvodným vstupom cez kamenný portál. Ten bol neskôr zamurovaný po vybudovaní schodiska z prejazdu.

Objekt mal pôvodne popisné číslo 16 a počas stáročí vystriedal množstvo majiteľov. K prvým známym vlastníkom patril v rokoch 1541 – 1544 notár Literatus Ján, po ktorom dom zdedila jeho vdova. V 16. a 17. storočí objekt vlastnili viaceré významné meštianske rodiny, vrátane Mednyanských. V 20. storočí sa stal miestom každodenného mestského života. V roku 1924 tu mal Adolf Schaner predajňu mäsa a údenín. V dome žil aj profesor MUDr. Alojz Ján Chura, bývalý primár detského oddelenia trenčianskej nemocnice.

FOTO: Potraviny nahradila reštaurácia, mliečny bar pošta. Trenčania spomínajú na obľúbený obchod na Piešťanskej ulici

Po znárodnení sa vlastníkom stalo spotrebné družstvo Jednota, ktoré v objekte prevádzkovalo obchodné a skladové priestory. Predajňa Mäso – údeniny sa zapísala do pamäte niekoľkých generácií Trenčanov. Začiatkom 90. rokov vznikol v suteréne populárny Snack bar Mike. Miesto stretnutí a nočného života však poznačili aj tragické udalosti. Vražda mladého čašníka a úmyselné podpálenie baru po neúspešnom pokuse miestneho podsvetia prevziať jeho prevádzku.

Z mapy mesta mizne pamäť

Celková podlažná plocha domu dosahovala približne 1 750 m², obostavaný priestor takmer 5 000 m³. Západné krídlo objektu tvorilo súčasť radovej zástavby Palackého ulice, fasáda pochádzala z prvej polovice 19. storočia. „Z mapy mesta sa vytráca miesto, ktoré pamätalo notárov, obchodníkov, mäsiarov, lekárov aj nočný život deväťdesiatych rokov,“ napísal Milan Vrba. Aj podľa viacerých obyvateľov ide o veľmi smutnú udalosť. „Keď v Paríži vyhorel Notre Dame, nikto ho nezbúral, ani vyhorené budovy v Banskej Štiavnici,” opísal Michal.

Jakub sa zase pýtal, prečo bol historický dom zbúraný a z akého dôvodu sa na Palackého ulici opakovane odstraňujú objekty, keď ide o územie mestskej pamiatkovej zóny. Alexander v závere skonštatoval, že hoci dom mal nepochybne bohatú a hodnotnú históriu, v posledných rokoch nemal žiadne praktické využitie. „A teraz, keď ho búrajú, sa odrazu vy ľudia ozývate, aká je to škoda, kto to dovolil atď. Namiesto toho ste mohli dávno s tým niečo urobiť. Keby sa našiel aspoň jeden z vás, ktorý by investoval do toho priestoru, mohlo to ešte stát,” dodal.

Billboard pri rušnej križovatke v Trenčíne opäť rozvíril diskusiu, spor medzi majiteľom, obyvateľmi a mestom pokračuje