27. január 2026 o 22:50

FOTO: V Trenčíne sa skrývajú fascinujúce pozostatky priemyselnej minulosti. Počuli ste už o Titanitke a Dynamitke?

Vedeli ste, že sa v Trenčíne nachádzajú zaujímavé pozostatky priemyselnej histórie, spojené s výrobou výbušnín, známe ako Titanitka a Dynamitka? Podľa vlastivednej monografie Trenčín 1 mesto v roku 1906 poskytlo pozemok Pod Sokolicami viedenskému vynálezcovi Norbertovi Czeipekovi, kde mala vyrásť továreň na „bezpečnotné“ výbušniny Titanit I a Titanit II. Továreň na bezpečnostné výbušniny systém Czeipek, vedená kniežaťom Thurn-Taxisom z Viedne, postavila za štyri mesiace 18 budov. Už v roku 1908 sa Titanit používal pri trhacích prácach na moste v Sučanoch či pri rozbíjaní starého mestského opevnenia pri veži v Trenčíne.

Napriek tomu Titanit nedokázal konkurovať klasickému dynamitu a továreň sa ocitala v ťažkostiach. V roku 1912 v nej pracovalo 120 až 140 zamestnancov, no výroba vykazovala stratu 900 000 korún, zatiaľ čo o rok neskôr sa zaznamenal len symbolický zisk 209 korún pri účastinnom kapitáli 4,5 milióna korún. Peštianska obchodná banka, ktorá vlastnila väčšinu účastín, sa ešte raz pokúsila ozdraviť Titanitku investíciami, a spolu s firmou Union začala stavať v Dušovej doline chemickú továreň na výrobu konkurenčného dynamitu a celuloidu – Dynamitku. Stavba vyvolala obavy medzi miestnymi obyvateľmi, mesto však stavebný projekt schválilo.

FOTO: Vzácny pohľad na Váh v Trenčíne, po rokoch sa rieka opäť pokryla ľadom a snehom

Podľa Petra, ktorý sa o problematiku zaujíma a informoval o nej vo facebookovej skupine Trenčania, spoločnosť Titanit rozšírila svoje pozemky Pod Sokolicami a obe továrne mali spolupracovať a vymieňať si polotovary cez dopravný tunel pod Brezinou. „Do vypuknutia prvej svetovej vojny stihli postaviť dodnes zachované časti výrobne – izolované boxy obohnané vysokými násypmi, ktoré mali lokalizovať silu prípadného výbuchu len na jeden objekt,“ uviedol Peter.

Z pôvodných stavieb sa zachovalo sedem izolovaných boxov. Päť z nich je sústredených dokopy a ďalšie dva sa nachádzajú asi 20 metrov východne od skupiny. Podľa Petrovho popisu sú boxy usporiadané tak, že prvá dvojica je vedľa seba, druhá dvojica za nimi a posledný, o niečo menší, tvorí koniec série. Násypy prvej dvojice dosahujú približne 4 metre nad pôvodný terén, druhá dvojica je vyššia o približne 2 metre a posledný box vyčnieva ešte o ďalšie 4 metre, teda celkovo približne 10 metrov.

Peter ďalej spomenul, že zachované vstupy do boxov tvoria krátke tunely z betónu vysoké asi 2 metre. Niekoľko menších prepojení medzi boxmi je vybudovaných z tehál a betónu, pričom v boxe 2 je jeden z tunelov z vonkajšej strany uzatvorený a nepriechodný. „Časti areálu sú obohnané priekopami zo západnej a východnej strany a niektoré boxy majú len jeden veľký vstup, okolo ktorého sú aj ochranné násypy,“ poznamenal Peter. Zároveň navrhol, že by stálo za úvahu odstrániť stromy a náletové dreviny, vyčistiť areál a opraviť vstupy a malé tunely, aby sa zachoval tento historický priemyselný objekt a sprístupnila sa jeho unikátna architektúra širokej verejnosti.

Podľa Daniela, ktorý Petrove poznatky komentoval, by sa pod cestou vedúcou cez areál Dynamitky mali nachádzať ešte ďalšie jamy, čo potvrdzuje aj snímka z lidarovej vrstvy DMR5. „To je bomba, toto som netušil, čaká ma ďalšia expedícia, ďakujem,” reagoval Peter. Daniel si tiež spomenul aj na starší text, v ktorom sa spomínala plánovaná úvraťová železnica medzi Dušovou dolinou a Pod Sokolicami. Podľa jeho slov by sa zvyšky betónových stavieb tejto železnice mali nachádzať v priestore nad tenisovými kurtami. „Raz som tam bol, ale nenašiel som to,“ skonštatoval.

Marek doplnil, že pri budovaní cyklo trailov osádzali náučné tabule. „Jedna z nich sa práve nachádza medzi B5 a spomínaným cyklo trailom. Pozíciu tabule sme konzultovali s mestom a zastupiteľmi mestských lesov kvôli záujmu mesta vyčistiť a sprístupniť tieto priestory Dynamitky. Tak dúfajme, že sa toho dočkáme,“ dodal Marek s optimizmom a pripomenul, že ide o zaujímavé miesta plné histórie.