Na území Dubnice sa nachádzajú dve skládky odpadov, miestni sa obávajú dopadov na zdravie

Dubnica nad Váhom sa v posledných rokoch profiluje ako jedno z najzelenších miest v regióne. Vysoký podiel zelených plôch, starostlivosť o mestskú zeleň a environmentálne projekty prispievajú k lepšej kvalite ovzdušia, príjemnejšej klíme a zdravšiemu prostrediu pre obyvateľov. Mesto sa tiež aktívne zapája do aktivít zameraných na udržateľnosť a ochranu prírody, čím si buduje povesť environmentálne zodpovednej samosprávy.

Aj napriek týmto pozitívnym krokom však zostáva rizikom nakladanie s odpadom a prevádzka skládok, hoci legálnych. Na území Dubnice nad Váhom sa nachádzajú dve oficiálne skládky odpadu, ktoré slúžia na ukladanie komunálneho a objemného odpadu. Skládka Luštek v katastrálnom území Dubnice a skládka Lieskovec v časti Prejta. Hoci sú tieto skládky legálne a regulované, stále predstavujú environmentálnu záťaž. Môžu negatívne ovplyvňovať kvalitu pôdy, podzemných vôd či ovzdušia.

Obyvatelia volajú po moderných riešeniach

„Chápem, že skládky sú legálne a že odpad niekam patriť musí, ale mám obavy, čo to bude znamenať do budúcnosti. Bojím sa zápachu, znečistenia vzduchu a možných zdravotných rizík. Mám deti a chcem, aby vyrastali v čistom a bezpečnom prostredí,” opísal pre redakciu Trenčínak.sk Dubničan Peter. Pridala sa aj Jana, podľa ktorej by mesto malo myslieť na modernejšie riešenia a recykláciu.

Dubnica rozširuje nájomné bývanie, nové byty môžu získať aj ľudia pracujúci v meste, ktorí sú bez trvalého pobytu

Dubnická samospráva má podľa dostupných informácií k dispozícii aktuálne údaje o environmentálnych dopadoch skládok na kvalitu ovzdušia, pôdy aj vody. „Na základe integrovaného povolenia vydaného Slovenskou inšpekciou životného prostredia (SIŽP) v Žiline má mesto prístup k správam o monitorovaní skládkového plynu pri konkrétnych skládkach. Výsledky týkajúce sa kvality pôdy a vody sú v súlade so zákonom v správe SIŽP Žilina,” povedalal pre redakciu Veronika Valúchová, hovorkyňa mesta.

Zároveň doplnila, že radnica má k dispozícii všetky povinné správy týkajúce sa oboch skládok na svojom území, avšak tieto výsledky nie je oprávnená zverejňovať. Dohľad nad prevádzkou skládok vykonáva kontrolný orgán SIŽP Žilina, pričom mesto vystupuje ako účastník konaní, ktoré zabezpečujú, aby skládky fungovali v súlade s platnou legislatívou a s dôrazom na ochranu životného prostredia aj verejného zdravia. „Prevádzkovatelia skládok musia dodržiavať všetky príslušné zákony a sú pravidelne kontrolovaní zo strany príslušných orgánov,“ doplnila Valúchová. Zároveň upozornila, že verejnosť má prístup k relevantným dokumentom, ako sú správy o environmentálnej kontrole, prostredníctvom portálu enviroportal.sk.

Staré skládky uzavrú

Minister životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Taraba prišiel s riešením vo forme novej legislatívy, ktorá umožní efektívne uzatvoriť a rekultivovať staré neuzavreté skládky odpadov, pre ktoré Slovensko čelí žalobe Európskej komisie. Novela zákona o odpadoch, ktorú parlament schválil začiatkom októbra 2025, podľa ministra zároveň zabráni špekulatívnym prevodom majetku, ktorými by sa prevádzkovateľ skládky mohol vyhnúť finančnej zodpovednosti za jej uzatvorenie a rekultiváciu.

FOTO: V Dubnici premieňajú zanedbaný objekt na plavecké centrum, z bývalej práčovne bude nová moderná plaváreň

„Práve vďaka novej legislatíve je vo finálnej fáze uzatvárania 10 najrizikovejších skládok,“ uviedol pre redakciu Trenčínak.sk rezot životného prostredia. Podľa neho sa v minulosti nechali bezprízorne rozmáhať rôzne environmentálne záťaže a prepisovať na pofidérne subjekty či „biele kone“, ktoré sa zbavili svojich zákonných povinností voči ochrane životného prostredia. „Tieto praktiky dnes končia,“ doplnilo ministerstvo. Podľa aktuálnych údajov je na Slovensku 80 skládok odpadov, z toho 10 na inertný odpad, 7 na nebezpečný odpad a 63 na odpad, ktorý nie je nebezpečný. Prevádzkované skládky zahrnuté v registri majú platný súhlas na skládkovanie a spĺňajú všetky technické a stavebno-technické normy EÚ a Slovenskej republiky.

MŽP doplnilo, že skládky sú prevádzkované v súlade s aktuálne platnou legislatívou a že kontrola skládok sa vykonáva podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. „Frekvencia kontrol sa líši podľa kategórie skládky. Pri skládke s nižším rizikom je kontrola vykonávaná raz za tri roky, pri vyššom riziku raz ročne. Sankcie za porušenie zákona sa odvíjajú od konkrétneho priestupku. V prípade tzv. čiernych skládok začína konanie príslušný okresný úrad, ktorý určí osobu zodpovednú za ich odstránenie,” dodal rezort.

Dubnická priemyslovka patrí medzi 5 najlepších odborných škôl na Slovensku, INEKO zverejnilo rebríček slovenských škôl