• 11. január 2026 o 13:00

Bežec nad Pravencom narazil na krvavé stopy a vyhodené vnútornosti zvierat. Miestni za tým vidia poľovnícke praktiky

Bežec nad Pravencom narazil na krvavé stopy a vyhodené vnútornosti zvierat

Foto: Bežec nad Pravencom narazil na krvavé stopy a vyhodené vnútornosti zvierat. Miestni za tým vidia poľovnícke praktiky
Foto: Pixabay.com

V Pravenci v okrese Prievidza sa miestni obyvatelia začali rozprávať o tom, ako sa správne správať k zveri v lese, najmä po tom, čo sa objavili prípady nebezpečných či neetických praktík, ako je prikrmovanie zvierat blízko dediny alebo vyhadzovanie vnútorností do lesa. Natanael opísal svoj nepríjemný zážitok. „Bol som si ako vždy zabehať nad Pravencom, keď zrazu vyletelo zopár krkavcov a nahlas škriekali. Podľa ich správania som predpokladal, že tam môže byť mŕtvola.Po pár krokoch objavil krvavý pás cez cestu, na lúke vyležanú krvavú jamu a kúsok ďalej v lese vyhodené vnútornosti z vysokej zveri.

„Čudujme sa, že medvede strácajú plachosť a zostupujú nižšie, keď ich poľovníci zakrmujú rovno za dedinou. Po deviatich rokoch, čo takmer každý deň behám v lese, som medveďa nestretol ani raz. Netreba sa báť, len treba dať o sebe vedieť. Ale ak sa zver láka takto blízko ľudí, len je otázkou času, kedy sa niečo stane,“ dodal.

Diskusia v skupine Pravenec bola živá. Silvia upozornila, že vyvrhnuté vnútornosti by sa mali vždy likvidovať zodpovedne, buď zakopaním v jame, alebo odvozom do kafilérie. Peter dodal, že problém často spočíva práve v poľovníkoch a ich neprimeranom prikrmovaní. „Najväčšia škodná sú väčšinou poľovníci. Viackrát som videl kopce jedla po záruke, 6 × 2 metre, 200 metrov nad domami.“ Natanael zase spomenul, že narazil aj na zbytočne riskantné praktiky, ako napríklad vrecká s ananásom vyvesené na stromoch. Táto skúsenosť sa dotkla Lenky, ktorá usúdila, že lákať zvieratá na potravu a následne na ne strieľať je veľmi neetické. „Osobne som viackrát pristihol ľudí, ktorí vysypali potraviny po záruke za dedinou, pri krmelcoch v doline. Takže z porušovania pravidiel môžem obviňovať aj nepoľovnícku spoločnosť,“ upozornil Milo na širší problém neprimeraného nakladania s potravou v prírode. „Ale zimné prikrmovanie môže byť pre živočíchy prospešné, ak sa vykonáva bezpečne a dostatočne ďaleko od ľudských obydlí,” pridal sa Giuseppe. Súhlasili s ním aj ďalší komentujúci, ktorí varovali, že umiestňovanie potravy len pár kilometrov od dedín je veľmi rizikové. Zver sa ľahko dostane do kontaktu s ľuďmi, čo môže viesť k neželaným stretom alebo dokonca nebezpečným situáciám.

Iný diskutujúci poznamenal, že podobné spracovanie mäsa a vyhadzovanie vnútorností sa praktizuje aj v iných lokalitách, napríklad v Nedozieri. „Je to normálne a z veterinárneho hľadiska poľovníci majú tieto vývrhy (okrem diviačej zveri) nechávať voľne v extraviláne. Takže žiadne vnadenie,” dodala Mária. Natanael však zdôraznil, že jeho cieľom nie je očierniť poľovníkov, ale upozorniť na reálne riziká. „Som za prikrmovanie zveri, ale nie vývrhmi blízko ľudských obydlí. Takéto praktiky môžu viesť k šíreniu chorôb medzi zvieratami a k nechceným zmenám ich správania,“ dodal.


Minútky zo Slovenska